Čo je to BOBKOVIŠEŇ? Využitie a zaujímavosti!

Chceli by ste si na záhradu zaobstarať solitérny ker, ktorý na prvý pohľad zaujme okoloidúcich svojimi krásne sfarbenými listami? Alebo snáď hľadáte rastlinu, ktorá poslúži ako základ pre vždyzelený živý plot? Riešením by mohla byť bobkovišeň, čo je pomerne nenáročná okrasná drevina. Prezradíme, aké má bobkovišeň druhy, či má bobkovišeň lekárske využitie a kde bobkovišeň kúpiť.

Čo sú bobkovišne?

Bobkovišeň je odolná drevina, ktorá podobne ako broskyne, marhule, slivky alebo čerešne patrí do rastlinného rodu slivky (latinsky Prunus). Jedná sa o vždyzelené rastliny, ktoré sú pomerne nenáročné na pestovanie. Najčastejšie slúžia ako základ pre živý plot, ale fungujú aj ako okrasné solitéry a na záhrade pomáhajú zakryť rôzne nevzhľadné kúty alebo múriky.

Čo sa týka taxonómie, rod slivonia je veľmi obsiahly a botanici ho občas rozdeľujú ešte na celý rad „poddruhov“. Niektorí ľudia teda bobkovišne, ktoré sú pomerne blízke stremchám, vyčleňujú do samostatnej kategórie označovanej latinským názvom Laurocerasus. V literatúre sa potom stretnete aj s českým termínom, čo je vavrínovec.

Druhy bobkovišné

Pokiaľ ide o to, aké má bobkovišeň druhy, v našich podmienkach sa najčastejšie pestujú dva typy tejto rastliny. Patria sem konkrétne bobkovišeň lekárska (Prunus laurocerasus) a bobkovišeň portugalská (Prunus lusitanica). Prvý zo spomínaných má pritom zhruba štyridsať rôznych kultivarov, z ktorých si vyberie každý pestovateľ.

Bobkovišeň lekárska

Jedná sa o vždyzelený druh slivky, ktorý sa hojne vyskytuje v regiónoch susediacich s Čiernym morom. Vo voľnej prírode tak bobkovišeň nájdete predovšetkým v oblasti, ktorá siaha od Albánska a Bulharska cez Kaukaz až po Turecko či sever Iránu. Na našom území ide o rastlinu často pestovanú v parkoch alebo v blízkosti rodinných domov, kde funguje ako solitéra alebo súčasť živého plotu.

V niektorých oblastiach, ako je napríklad Spojené kráľovstvo alebo severozápad tichomorského pobrežia Spojených štátov amerických, sú bobkovišne považované za invazívny druh. Dôvodom je predovšetkým ich rýchly rast a tolerancia voči suchu a tienistým priestorom, vďaka čomu tieto rastliny môžu konkurovať pôvodným druhom a spôsobiť ich odumieranie.

Ak sa zahradničeniu venujete už dlhú dobu, ale názov bobkovišeň lekárska vám nič nehovorí, nemusí to ešte nutne znamenať, že máte v tomto ohľade medzery. Správny slovenský termín pre túto rastlinu (podľa údajov ČZU) je totiž vavrínovec lekársky. Okrem toho sa ale môžete stretnúť aj s pomenovaním bobkotriešeň lekárska, stremcha vavrínová, stremcha bobková alebo višňa bobková.

Ako vyzerá bobkovišeň lekárska?

Ak vás zaujíma, či je bobkovišeň ker, alebo strom, v skutočnosti to nie je tak jednoduché. Tento druh sa dá totiž pestovať v oboch podobách a na mnoho rôznych spôsobov. Typicky sa na slovenských záhradách stretnete s kríkmi, ktoré spoločne tvoria živý plot, ale obľúbená je aj stĺpová bobkovišeň alebo bobkovišeň zakrpatená. Niektoré kultivary sa však pestujú ako stredne veľké stromy a iné zase v nádobách.

Bórka bobkovišne lekárskej je tmavohnedá alebo čierna, pričom kmeň máva priemer okolo 60 centimetrov. Listy sú kožovité, lysé a lesklé, majú svetlo či tmavo zelenú farbu a dorastajú zhruba do dĺžky 10 až 25 centimetrov. Na vrchole bývajú tupo špicaté a celokrajné (niekedy s drobnými zúbkami) a na báze čepele alebo na stopke majú niekoľko žliazok. Keď ich rozomnete, ucítite vôňu drvených mandlí.

Zatiaľ čo na jar bobkovišeň zakvitá, začiatkom leta sa potom objavujú aj puky. Typicky pritom máva bobkovišeň kvety usporiadané do vztýčeného hrozna, ktoré obsahujú zhruba 30 až 40 samostatných drobných kvietkov. Tie majú päť krémovo bielych okvetných lístkov a sladko vonia. Okrem toho má neskôr bobkovišeň plody, čo sú guľovité až vajcovité lesklé kôstkovice čiernej farby.

Odrody bobkovišne lekárske

Ponuka kultivarov bobkovišne lekárskej je skutočne bohatá, pričom každá varieta má svoje špecifické vlastnosti, ktorými sa líši od ostatných odrôd. Rozdiel spočíva napríklad v tom, akú má konkrétnu bobkovišeň veľkosť (niekedy dosahuje bobkovišeň 150 cm, inokedy je vysoká iba 60 cm av určitých prípadoch dorastá pokojne až do výšky 15 metrov). K najobľúbenejším kultivarom sa radí hlavne:

  • bobkovišeň lekárska Novita (bobkovišeň Novita),
  • bobkovišeň lekárska Otto Luyken (bobkovišeň Otto Luyken),
  • bobkovišeň lekárska Elly (bobkovišeň Elly),
  • bobkovišeň lekárska Etna (bobkovišeň Etna),
  • bobkovišeň lekárska Kleopatra (bobkovišeň Kleopatra),
  • bobkovišeň lekárska Caucasica (bobkovišeň Caucasica),
  • bobkovišeň lekárska Rotundifolia,
  • bobkovišeň lekárska Schipkaensis,
  • bobkovišeň lekárska Mount Vernon,
  • bobkovišeň lekárska Zabeliana.
TOP:   SPLN APRÍL 2024: Kedy je a čo nás čaká?

Asi najobľúbenejšia je dnes Novita bobkovišeň, ktorá je známa pre svoj rýchly rast (počas jediného roka sa dokáže vytiahnuť zhruba o 30 až 50 centimetrov). Postupom času tak vytvorí hustý vzpriamený ker, ktorý dorastá až do výšky 4 metrov a šírky 1 až 3 metrov. Jeho listy majú pri rašení svetlo zelenú farbu, ktorá sa neskôr mení na smaragdový odtieň so svetlejším žilkovaním.

Oproti iným odrodám má Novita listy viac roztvorené od vetvičiek, takže sa naplno ukáže ich lesk a sýta farba. Jej krémovo biele kvety sú vďaka príjemnej vôni lákadlom pre včely a motýle, zatiaľ čo plody sú obľúbenou potravou pre vtáky. Všeobecne sa potom táto odroda používa ako súčasť živých plotov, ale zaujme aj ako solitéra.

Bobkovišeň portugalská

Ďalším druhom je bobkovišeň portugalská, ktorej sa niekedy hovorí aj portugalský vavrín. Ide o vždyzelený ker, ktorý pochádza z juhozápadnej Európy, konkrétne z Francúzska, Španielska a Portugalska. Dnes patrí portugalská bobkovišeň k našim najobľúbenejším neopadavým a otužilým listnatým drevinám, ktorá sa radí do rovnakej skupiny ako bobkovišeň lekárska, ale v niektorých vlastnostiach sa líši.

Podľa rezu môžete bobkovišeň portugalskú pestovať vo forme stromu aj kríka, ktorý počas rokov vytvorí krásny pravidelný tvar. Dorastá zhruba do výšky 4 metrov a má silné vetvy, ktoré sa časom mierne skláňajú. Na tých potom rastú zvesené tmavo zelené listy s červenými okrajmi a stopkami. Vďaka tomu, že sú menšie ako u ostatných bobkovišných, rastlina môže ešte lepšie odolávať mrazom.

Portugalský vavrín kvitne počas letných mesiacov, a to o niečo dlhšie ako bobkovišeň lekárska. Hrozno bielych kvetov sa navyše netýči vzpriamene, ale bývajú skôr zvesené podobne ako listy. Plody bobkovišne portugalské majú temne červenú farbu a pre človeka sú nejedlé. Rastlina pritom miluje plné slnko, ale v chladnejších oblastiach sa vysádza skôr do polotieňa, aby jej slnko v mrazivých dňoch nespálilo listy.

Aké má bobkovišeň účinky?

Veľa pestovateľov sa pýta, aké má bobkovišeň lekárske účinky na ľudský organizmus a ako môže ovplyvniť bobkovišeň zdravie človeka, pokiaľ s ňou niekto príde do užšieho kontaktu. V tomto ohľade by ste si ale na danú rastlinu mali dávať dobrý pozor. Hoci v minulosti bola táto rastlina pomerne obľúbená v ľudovom liečiteľstve, dnes je považovaná za jedovatú.

Napriek tomu, že si daná rastlina vyslúžila prídomok „lekárska“, v skutočnosti by ste sa od nej radšej mali držať ďalej. Jej čierne plody síce nabádajú človeka k tomu, aby ich ochutnal, ale rozhodne sa do toho nepúšťajte. Semená a listy bobkovišne lekárske totiž obsahujú kyanogénny glykozid izoamygdalín (prunolaurín), ktorý sa v ľudskom zažívacom trakte rozloží na jedovatý kyanovodík.

Všeobecne sa uvádza, že je bobkovišeň jedovatá celá, a preto sa tieto dreviny príliš nevysadzujú v blízkosti iných stromov a kríkov, ktoré plodia ovocie. Tiež sa neodporúča bobkovišeň vsádzať v okolí detských parkov, ihrísk, škôl, škôlok alebo iných miest, kde sa pohybujú deti, ktoré by mohli plody tejto rastliny zjesť, a to pokojne aj vo väčšom množstve, čo vedie k intoxikácii.

Pokiaľ ide o to, aké má bobkovišeň nežiaduce účinky, pokiaľ dôjde k otrave, objaviť sa môže predovšetkým nevoľnosť, bolesť brucha, nepríjemné kŕče, zvracanie a motanie hlavy. Okrem toho je pacient nepokojný, sťažuje sa na sťažené dýchanie, bolesti hlavy a niekedy aj na škrabanie v krku alebo začervenanie na tvári. Môže potom upadnúť do bezvedomia a v najhoršom prípade umiera.

TOP:   SPLN APRÍL 2024: Kedy je a čo nás čaká?

Predtým sa však bobkovišeň v ľudovom liečiteľstve používala pomerne často. Pripravoval sa z nej liečivý roztok, ktorý obsahuje modreťovú kyselinu. S jeho pomocou ľudia liečili napríklad podráždenú miechu a zmysly, ale už vtedy bolo jasné, že vo väčších dávkach bol nebezpečný a mohol spôsobiť pacientovu smrť. Preto sa využitie roztoku kontrolovalo a väčšinou sa nepoužíval samostatne.

Aké má bobkovišeň využitie?

V slovenských záhradách má pestovanie bobkovišní pomerne dlhú tradíciu. Do Európy sa táto rastlina dostala z tureckého Trabzonu cez Carihrad, a to konkrétne roku 1546. Postupne sa potom začala šíriť po celom európskom kontinente, kde ju ľudia najčastejšie pestovali v zámockých alebo kláštorných parkoch a záhradách. Okrem toho sa ale používali samozrejme aj ako dekorácia v rôznych aranžmánoch.

Dnes sa bobkovišne radia medzi najobľúbenejšie okrasné kríky či stromy, pretože ich môžete pestovať v podobe solitérov, vo väčších kríkových skupinách alebo v nádobách. Vďaka svojej nenáročnosti sa dá mrazuvzdorná bobkovišeň pestovať na rôznych stanovištiach a mal by to zvládnuť dokonca aj začiatočník. Pre svoju odolnosť sa navyše skvele hodí aj ako základ pre dekoratívny živý plot.

Bobkovišne sa vzhľadom k svojim ozdobným, lesklým listom používajú aj na zakrytie mnohých nevzhľadných zákutí a starších múrikov. Plnia teda predovšetkým estetickú funkciu, pričom pestovatelia oceňujú aj bohaté hroznovité kvetenstvo a temne čierne plody. Často sa potom kombinujú s rododendrony či cezmínami, ale môžete spoločne vysadiť aj rôzne odrody bobkovišne.

Okrem okrasnej funkcie má však bobkovišeň aj ďalšie využitie. Drevo týchto stromov a kríkov obsahuje veľa vody, kvôli čomu sa pri rezaní lepí na čepeľ a pri sušení sa zase štiepi. Pokiaľ je však čerstvo narezané, má krémovo bielu farbu, vonia po mandliach a sušením získava oranžovohnedý odtieň. Dá sa použiť napríklad na výrobu misiek.

V minulosti sa prostredníctvom fermentácie a destilácie s vodnou parou získavala z tejto rastliny aj bobkoriešňová voda, ktorá si potom našla využitie hlavne v kozmetickom priemysle alebo napríklad v homeopatii. Tiež fungovala ako sedatívum, pričom dnes ľudia uvažujú o jej podpornom využití pri liečbe rakoviny. Zatiaľ však neexistuje dostatok dôkazov o jej priaznivom vplyve na ľudské zdravie.

Aké má bobkovišeň druhy?

Bobkovišne sú vždyzelené dreviny z rodu slivky, ktoré sa niekedy označujú aj ako vavrínovce. Na našom území sa najčastejšie pestuje bobkovišeň lekárska (Prunus laurocerasus) alebo bobkovišeň portugalská (Prunus lusitanica). Obe fungujú ako okrasné dreviny, ktoré sa môžu stať súčasťou živého plotu. Prvý má zhruba štyridsať rôznych kultivarov.

Kde rastie bobkovišeň lekárska?

Tento vždyzelený strom alebo ker sa vyskytuje predovšetkým v regiónoch, ktoré susedia s Čiernym morom, teda od Albánska až po Turecko. Zatiaľ čo u nás sa bobkovišeň hojne pestuje v parkoch a záhradách okolo rodinných domov, v niektorých oblastiach, ako je Spojené kráľovstvo alebo severozápad Spojených štátov amerických, je považovaná za invazívny druh.

Aké má bobkovišeň lekárska účinky?

Hoci predtým sa bobkovišeň používala v ľudovom liečiteľstve ako liek na podráždenú miechu a zmysly, dnes už ľudia považujú túto rastlinu za jedovatú. Predovšetkým semená a listy sa rozhodne nesmú konzumovať, pretože obsahujú kyanogénny glykozid izoamygdalín, ktorý sa v organizme rozkladá na jedovatý kyanovodík.

Na čo sa bobkovišeň používa?

Dnes bobkovišeň slúži predovšetkým ako základ dekoratívnych živých plotov. Dajú sa ale pestovať aj ako solitéry alebo ako rastliny v nádobách a skvele sa kombinujú s rododendrony, cezmínami alebo aj inými odrodami bobkovišní. Okrem toho sa predtým z bobkovišne získavala aj bobkotriešňová voda, ktorá sa používala v kozmetickom priemysle či homeopatiu.