BOBKOVIŠEŇ PESTOVANIE: Stávkovanie, množenie a na čo si dať pozor!

Rozhodli ste sa zaobstarať si živý plot, hľadáte zaujímavý ker či stromček do kvetináča na terasu alebo snáď túžite po drevine, ktorá bude dominovať vašej záhrade a pritiahne pohľad každého okoloidúceho? Potom by ste rozhodne mali dať šancu bobkovišniam, ktoré sú u nás stále obľúbenejšie. Prezradíme, ako sa vsádza bobkovišeň, čím hnojiť bobkovišeň alebo aké môžu mať bobkovišne choroby.

Čo je to bobkovišeň?

Podľa botanikov je bobkovišeň vždyzelený ker alebo strom, ktorý patrí medzi slivky (latinsky Prunus). V našich podmienkach sa pritom najčastejšie pestuje bobkovišeň lekárska (Prunus laurocerasus), ktorá má viac ako štyridsať zaujímavých kultivarov, alebo bobkovišeň portugalská (Prunus lusitanica). Všeobecne sa potom tieto dreviny niekedy označujú aj pojmom vavrínovec.

Bobkovišne sú známe predovšetkým pre svoje kožovité listy, ktoré majú svetlo alebo tmavo zelenú farbu, sú lysé a na prvý pohľad lesklé. Okrem toho potom zaujmú aj svojimi krémovo bielymi kvetmi, ktoré sú typicky usporiadané do vztýčeného alebo zveseného hrozna, ale aj svojimi plodmi, čo sú temne červené alebo úplne čierne guľovité kôstkovice. Rovnako ako zvyšok rastliny sú však jedovaté.

Kde kúpiť bobkovišeň?

Keďže si ľudia v poslednej dobe tieto dreviny obľúbili, zoženiete ich prakticky v každom väčšom záhradníctve po celej Slovenskej republike, ale okrem toho sú k dostaniu aj v rôznych hobby marketoch. Inak sa samozrejme dá bobkovišeň kúpiť aj na internete, kde nájdete množstvo kultivarov v rôznych veľkostiach. Občas sa tu dá zaobstarať bobkovišeň lacno, ale sústreďte sa predovšetkým na kvalitu.

Pokiaľ potom ide o to, aká bude zhruba pre vybranú bobkovišeň cena, vždy samozrejme záleží na niekoľkých faktoroch. Svoju úlohu tu hrá predovšetkým konkrétna odroda, ale aj to, ako je bobkovišeň vyrastená a či sa predáva v kontajneri, s koreňovým balom alebo napríklad ako prostokorenná rastlina. Cena bobkovišne Novita v malom kontajneri p9 sa napríklad pohybuje okolo 5-6 euro, u tých väčších to potom môže byť niekoľko desiatok eúr.

Ako pestovať bobkovišeň?

Vždy samozrejme záleží na tom, za akým účelom ste si bobkovišeň na svoju záhradu zaobstarali, teda či chcete, aby tieto rastliny vytvorili súvislý živý plot, alebo snáď plánujete pestovať bobkovišeň ako dych vyrážajúcu solitéru. Podľa toho je nutné zvoliť aj vhodnú odrodu, s čím vám v záhradníctve alebo napríklad aj na internete pestovatelia určite veľmi radi pomôžu.

Jednotlivé kultivary sa líšia predovšetkým svojim vzrastom, tvarom, mrazuvzdornosťou, ale aj podobou listov, ktoré môžu byť guľatejšie, alebo naopak skôr zašpicatené. Pri výbere by ste vždy mali brať ohľad na konkrétne miesto, kam plánujete vysadiť bobkovišeň, a na priestor, ktorý môžete tejto rastline ponúknuť. Svoju úlohu tu ale zohráva aj účel, ktorý by mala drevina na záhrade plniť.

Veľa žiadaná je napríklad bobkovišeň lekárska Novita, ktorá dorastá zhruba do výšky 3 až 4 metrov a vyznačuje sa svojim rýchlym rastom (asi o 30 až 50 centimetrov ročne). Často sa ale pestujú aj odrody menom Caucasica, Schipkaensis alebo Zabeliana. Tie sú obľúbené vďaka svojej odolnosti voči okolitým podmienkam, hodia sa ako podrast pod vyššie dreviny, ale poslúžia aj ako základ živého plotu.

Na pestovanie v nádobách sa potom skvele hodí napríklad nižší kultivar bobkovišne Otto Luyken, ktorý dorastá maximálne do výšky 2 metrov. Vzhľadovo zaujmú hlavne jeho tmavo zelené listy a dlhé hrozno čisto bielych kvetov. Okrem toho si môžete na záhrade vysadiť aj zaujímavé odrody s kresbou na listoch, ale pamätajte, že tie sú na mráz o niečo chúlostivejšie.

Aby toho však nebolo málo, existuje aj americký kultivar Mount Vernon, ktorý je zo všetkých najmenší. Práve pre svoj nízky vzrast sa pestuje napríklad na skalkách alebo na krajoch záhonov, kde funguje ako netradičná pôdna pokrývka. Táto zakrpatená bobkovišeň si navyše zachováva rovnakú veľkosť listov ako ostatné druhy, a vďaka tomu, že sú mierne zvesené, pôsobia na pohľad veľmi elegantne.

S čím kombinovať bobkovišeň?

Ľudia, ktorí si ako základ pre svoj živý plot vyberú práve túto rastlinu, by mali mať na pamäti, že výsledkom nebude úzka zelená bariéra, cez ktorú nič neprenikne. Skôr sa dočkajú krásne nerovnomerného a rôznorodého oplotenia. Bobkovišne sa pritom skvele dopĺňajú napríklad s rododendrony, ale aj s hlohyňami, cezmínami alebo s krovitým brečtanom.

Vysadiť vedľa seba ale môžete aj rôzne druhy bobkovišné, ktoré spolu vytvoria zaujímavý, nie úplne súvislý porast. Radšej však bobkovišne nevysádzajte spoločne s kríkmi a stromami, ktoré plodia ovocie, a vyhnite sa tiež vysádzaniu bobkovišnej v blízkosti detských ihrísk, parkov, škôlok a škôl (pretože ide o jedovatú rastlinu).

Kedy vsádzať bobkovišeň?

Veľa záhradkárov si láme hlavu s tým, kedy sa vsádza bobkovišeň, aby sa rastlinám potom čo najlepšie darilo. Pokiaľ si aj vy chcete na záhrade vypestovať tento obľúbený druh, existuje hneď niekoľko možností, ako na to. Bobkovišeň sa dá vysádzať v kontajnerovanej podobe, a to prakticky po celý rok (okrem trvalo zamrznutej pôdy).

Okrem toho však môžete mať k dispozícii aj prostokorenné dreviny alebo bobkovišne s koreňovým balom. Tie sa potom dajú vsádzať buď skoro na jar, alebo na jeseň až do zamrazu. Pestovatelia pritom v prvej polovici roka odporúčajú výsadbu týchto bobkovišní od marca do apríla alebo mája, zatiaľ čo v druhej polovici roka ich môžete vsádzať od konca septembra až do novembra.

Kam zasadiť bobkovišeň?

Pestovanie bobkovišne nie je príliš náročné, ale aj tieto odolné dreviny samozrejme potrebujú dostatok starostlivosti a vhodné pestovateľské podmienky. Pokiaľ ide o to, aké stanovište pre bobkovišeň zvoliť, vždy je dobré naštudovať si požiadavky konkrétneho kultivaru. Všeobecne by ste ale mali tieto dreviny vysádzať na slnečné miesto, pričom znesú aj polotieň a niekedy dokonca aj tieň.

Čo sa týka pôdy, tá by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne kyslá. Hoci sa odporúča, aby bola skôr vlhšia, v žiadnom prípade nesmie byť premokrená. Rozhodne potom zabudnite na sadenie bobkovišne do vápenatej či ílovitej pôdy, čo by mohlo neskôr spôsobiť žltnutie listov (chlorózu) a ďalšie problémy.

Ako zasadiť bobkovišeň?

Ak máte vybranú konkrétnu odrodu aj vhodné stanovište, je najvyšší čas pustiť sa do práce. Pokiaľ ide o to, ako vsádzať bobkovišeň, jednotlivé rastliny sa vysádzajú do vopred pripravených dier s nakypreným dnom (v závislosti od veľkosti sadenice môžu byť napríklad 20 až 40 centimetrov hlboké). Zeminu je pritom možné vylepšiť kvalitným kompostom či rašelinou.

Pokiaľ plánujete vytvoriť živý plot, na meter jeho dĺžky sa vysádzajú zhruba 2 až 3 sadenice bobkovišne (rozostupy môžu byť teda zhruba 0,5 metra). Pri výsadbe do ílovitej pôdy zase musíte myslieť na to, aby ste danú rastlinu vyvýšili nad okolitý terén. Akonáhle rastlinu umiestnite na požadované stanovište, nezabudnite ju dostatočne zaliať a povrch môžete zakryť asi 5 centimetrovou vrstvou mulčovacej kôry.

Okrem krovitých foriem môžete pestovať aj bobkovišeň na kmienku, a to priamo na záhrade, ale pokojne aj v kvetináči. Žiadny výrazný rozdiel v pestovaní tu nie je. Pamätajte ale na to, že korunu je nutné vypestovať na silnom základe, takže sa oplatí ukotviť rastlinu kolíkom a uviazať. Korunku potom tiež nezabúdajte pravidelne strihať a tvarovať.

Množenie bobkovišne

Hoci sa bobkovišne dajú rozmnožiť semenami, ktoré sa potom vysievajú na jeseň, oveľa častejšie pestovatelia volia množenie rezkovaním. Na konci leta (ideálne v auguste) je potrebné odobrať zhruba 10 centimetrov dlhé rezne, ktoré budú obsahovať aspoň 2 až 3 listy. Vykonať to potom samozrejme môžete aj na jeseň, ale musíte to stihnúť ešte pred prvými mrazmi.

Odrezky je potom dobré namočiť do stimulátora a neskôr zasadiť do malej nádoby. Konkrétne by ste ich mali umiestniť zhruba 1 až 2 centimetre hlboko do pripravenej zeminy (zmes záhradnej pôdy a piesku), aby sa vetvičky nevyvracali. Na jar potom zakorenené rezne preneste von, kde sa môžete pustiť do presadenia bobkovišne na finálne stanovište, na ktorom sa jej bude dobre dariť.

Ako hnojiť bobkovišeň?

Pokiaľ použijete správne hnojivo pre bobkovišne, podporíte tým rýchlosť ich rastu a koreňom dodáte potrebnú výživu. Dajte si však dobrý pozor na prehnojenie, čo by mohlo spôsobiť zmenu farby listov. Korene totiž nevedia nadbytok hnojiva spracovať, čo môže spôsobiť, že budú rastliny ešte náchylnejšie na napadnutie škodcami alebo nebezpečnými chorobami.

Ak si neviete rady, čím hnojiť bobkovišne, na začiatku vegetačného obdobia sa odporúča použiť hnojivo s vyšším obsahom dusíka, zatiaľ čo na jeseň sú lepšie hnojivá s vyšším podielom draslíka. Aby mali listy bobkovišne správnu farbu a vyhli sa chloróze, vyskúšať môžete aj horkú soľ.

Ako sa starať o bobkovišeň?

Bobkovišne sú pomerne nenáročné rastliny, o ktoré sa pri troche snahy zvládne postarať aj úplný začiatočník. Pestovateľa pritom väčšinou zaujíma hlavne to, ako často zalievať bobkovišne. Pokiaľ sa aj vy chystáte pestovanú danú drevinu, iste vás poteší, že dobre znáša sucho, a to aj dlhodobo. Počas sezóny, kedy panuje suché počasie, by ste jej však mali dopriať pravidelnú zálievku.

Mrazuvzdorná bobkovišeň zvláda chladné počasie veľmi dobre, pričom v závislosti od konkrétnej odrody dokáže prečkať pokojne aj teploty do -24 až -25 °C (zatiaľ čo u niektorých kultivarov to býva o niečo menej, iné krátkodobo vydržia aj teplotu -27 °C). Keď nemrzne a pôda nie je premrznutá, rozhodne drevinu zalievajte. Pred zamrznutím krajina by totiž rozhodne nemala vyschnúť.

A ako sa správať, keď bobkovišeň v zime dôjde k úhone? Ak omrznú listy alebo vetvičky bobkovišne, stačí ich na jar iba skrátiť. Potom by mala rastlina pomerne bujne obraziť a výhonky opäť dorastú. Pri silnom poškodení mrazom však bobkovišne uhynú, pretože mráz rastlinu spáli. Problém navyše predstavuje aj príliš silný vietor, a preto nevysádzajte bobkovišne na veterné stanovištia.

Kedy strihať bobkovišeň?

Či už sa rozhodnete vytvoriť na záhrade živý plot, alebo pestujete krásne solitéry, bobkovišeň samozrejme vyžaduje pravidelnú údržbu a zmladenie. Rez bobkovišne sa pritom typicky vykonáva na jar ešte pred rašením, keď už nehrozia žiadne mrazy (v marci či apríli). Počas roka sa potom už len odstraňujú estetické vady alebo zle rastúce vetvy.

Ak bobkovišne viac hnojíte a rýchlejšie rastú, pravdepodobne ich budete musieť ostrihať aj skoro na jeseň (v septembri). Záleží pritom veľa aj na tom, či chcete mať na záhrade voľne rastúce dreviny, alebo skôr prísne zastrihovaný úzky plot alebo zástenu. Nikdy však nevykonávajte rez bobkovišne v zimnom období.

Choroby a škodcovia

Pri vhodných pestovateľských podmienkach obvykle netrápia bobkovišne choroby ani škodcovia. Občas sa predsa len nejaký ten problém objaví. Rovnako ako niektoré ďalšie rastliny môže bobkovišeň trpieť napríklad na múčnatke, čo spôsobí vznik bieleho povlaku na listoch. Aby ste sa tomuto hubovému ochoreniu vyhli, môžete rastliny ošetriť vhodným postrekom.

Ľudia sa tiež často pýtajú, prečo žltnú listy bobkovišne. Na vine v tomto prípade býva napríklad nadmiera vápna v pôde (chloróza), príliš ílovitá zemina, kde sa bobkovišným vôbec nedarí, alebo nedostatok živín. Aby netrápilo vašu bobkovišeň žltnutie listov, skúste pridať horkú soľ (pri chloróze), upraviť pH pôdy na kyslejšie alebo mierne vyvýšiť rastlinu nad terén, pokiaľ rastie v íle.

Okrem toho sa na listoch bobkovišne môže objaviť aj žír nosatcov (lalokonoscov) lebo napríklad niektorí červci. Za hnedé škvrny býva zodpovedná baktéria Pseudomonas syringae pv. syringae, ale aj rôzne hubové patogény. Na kvetoch, púčikoch a plodoch potom parazituje Stigmina carpophila, ktorá na listoch vytvára suchú škvrnitosť.

Ako zvláda bobkovišeň pestovania v nádobách?

Pokiaľ nemáte na záhrade dostatok priestoru alebo by ste radi nejakým spôsobom ozvláštnili napríklad vašu terasu či balkón, môžete si vypestovať aj bobkovišeň v kvetináči. Nádoba na jej pestovanie však musí byť dostatočne veľká (ideálne by mala pojať zhruba 50 litrov substrátu), pričom dno musí mať otvor na odtok prebytočnej vody.

Čo sa týka zeminy, najlepším riešením je dobrá záhradná pôda zmiešaná s rašelinou v pomere 1:1. Pri hnojení bobkovišní v nádobách sa obvykle používa viaczložkové hnojivo, ktoré pôsobí dlhodobo. Tým by ste mali dosiahnuť zdravý rast a nádherné farby. Na zimu sa potom nádoby obaľujú netkanou textíliou, rastliny sa zalievajú iba za bezmrazých dní, a pokiaľ je to možné, prenášajú sa na kryté miesta (napríklad do garáže alebo do svetlej pivnice).

Kam bobkovišeň v záhrade umiestniť?

Bobkovišne sú pomerne nenáročné rastliny, ktorým vyhovuje slnečné stanovište, ale uspokoja sa aj s polotieňom. Vhodná pôda pre tieto dreviny by mala byť priepustná, bohatá na živiny a mierne kyslá. Dôležité je tiež to, aby bola skôr vlhká, ale rozhodne nesmie byť premokrená, čo by rastlinám nesvedčilo. Tiež by nemala byť vápenitá ani ílovitá.

Ako sadiť bobkovišne?

Bobkovišne sa vsádzajú do vopred pripravených jám, ktoré sú na dne nakyprené. Veľa potom záleží na tom, či sa jedná o solitéri, ktorú môžete umiestniť kamkoľvek, alebo o súčasť živého plotu. V takom prípade je dobré vysádzať zhruba 2 až 3 sadenice bobkovišne na meter dĺžky tohto plotu. Následne by ste mali rastliny dobre zaliať a povrch zakryť mulčovacou kôrou.

Ako zvláda bobkovišeň množenie?

Množenie bobkovišne sa tradične vykonáva rezkovaním. Jednotlivé rezne by mali byť zhruba 10 centimetrov dlhé a každý z nich by mal na sebe mať aspoň 2 alebo 3 listy. Odoberajú sa ideálne na konci leta, potom sa namáčajú do stimulátora a následne by ste ich mali zasadiť do malej nádoby, kde prečkajú až do jari, než ich presuniete na finálne stanovište.

Čo napáda bobkovišeň?

Hoci bobkovišne obvykle netrápia škodcami ani choroby, môžete zaznamenať žltnutie listov, čo je spôsobené nedostatkom živín, nadbytkom vápna v pôde alebo príliš ílovitou zeminou. Okrem toho dochádza k vzniku bieleho povlaku na listoch kvôli plesňovému ochoreniu, ktoré je medzi pestovateľmi známe ako múčnatka.