BOBKOVIŠEŇ ŽIVÝ PLOT: Ako ho založiť, strihať a tvarovať?

Medzi najobľúbenejšie kríky, ktoré sa používajú na tvorbu stálezených živých plotov, dnes rozhodne patrí bobkovišeň. Okrem sýto zelených listov totiž okoloidúci zaujme aj svojimi krémovo bielymi kvetmi a guľovitými čiernymi plodmi. Poradíme, akú bobkovišeň na živý plot použiť, ako a kedy strihať bobkovišeň a ako tvarovať bobkovišeň, aby bola ozdobou vašej záhrady.

Živý plot z bobkovišne

Ako sme už spomenuli v úvode, mnohí záhradkári považujú za skvelý nápad použiť na živý plot bobkovišeň, ktorej pestovanie sa na našom území v posledných rokoch veľmi rozmohlo. Jedná sa o stálezelenú drevinu z rodu slivka (latinsky Prunus), ktorú môžete poznať aj ako vavrínovec. Dostupné sú pritom hneď dva rôzne druhy, a to bobkovišeň lekárska a bobkovišeň portugalská.

Bobkovišne sa však nehodí iba ako základ pre živé ploty, ktoré poskytujú ľuďom súkromie a chránia ich pred zvedavými pohľadmi okolia. Používajú sa aj ako okrasné solitéry, ako pozadie pre farebnejšie sadovnícke kompozície alebo napríklad ako krycie rastliny nevzhľadných starších múrikov a tienistých kútov. Ich pestovanie navyše nie je príliš zložité, takže to zvládnu aj začiatočníci.

Akú bobkovišeň na živý plot zvoliť?

Pokiaľ sa rozhodnete zaobstarať si na záhradu živý plot z bobkovišne lekárskej, máte na výber zhruba 40 rôznych odrôd, ktoré sa navzájom líšia napríklad svojim vzrastom, tvarom a farbou listov alebo svojou mrazuvzdornosťou. Pretože je ponuka kultivarov naozaj rozmanitá, je dobré poradiť sa o najlepšej voľbe pre vašu záhradu s inými pestovateľmi alebo si o konkrétnej odrode niečo naštudovať.

Obľúbené odrody bobkovišné pre živý plot:

  • bobkovišeň lekárska Novita,
  • bobkovišeň lekárska Caucasica,
  • bobkovišeň lekárska Herbergii,
  • bobkovišeň lekárska Schipkaensis,
  • bobkovišeň lekárska Zabeliana.

Niektorí ľudia potom používajú na živé ploty bobkovišeň portugalskú, a to konkrétne odrodu Angustifolia. Tá sa dá pestovať v podobe stromu i kríka, dorastá až do výšky 4 metrov, má silné vetvy, ktoré sa postupom času mierne skláňajú, a vyznačuje sa aj tmavo zelenými listami s červenými okrajmi a stopkami. Jej kvety potom bývajú podobne zvesené ako vetvy a listy.

Na tvorbu živých plotov sa naopak príliš nepoužíva americký kultivar Mount Vernon, ktorý je zo všetkých bobkovišný ten najmenší. Kvôli svojmu nízkemu vzrastu ho ľudia pestujú predovšetkým na skalkách alebo napríklad na krajoch záhonov. V nádobách sa potom pěstuje hlavne odrôda Otto Luyken, ktorá dosahuje maximálne do výšky 2 metrov a má krásne smaragdovo zelené listy.

Vhodné stanovište

Napriek tomu, že bobkovišne nie sú príliš náročné a darí sa im na mnohých rôznych miestach, ich umiestnenie na záhrade je nutné dobre zvážiť. Všetky časti danej rastliny sú totiž jedovaté a ich konzumácia môže človeku spôsobiť otravu a v najhoršom prípade dokonca aj smrť. Preto sa slivka bobkovišeň lekárska či bobkovišeň portugalská nehodí na pozemky, kde sa pohybujú malé deti.

Čo sa týka pestovateľských podmienok, bobkovišne sa vysádzajú predovšetkým na slnečné stanovištia, ale znesú aj polotieň alebo dokonca tieň. Pôda na danom mieste by mala byť v ideálnom prípade priepustná, bohatá na živiny a mierne kyslá. Pozor si dajte na vápenité či ílovité pôdy, ktoré nie sú pre bobkovišne úplne vhodné, a tiež na premokrenie. Pôda by síce mala byť vlhšia, ale nikdy nie úplne premočená.

Hoci sa to príliš neodporúča, aj v íle sa bobkovišne dajú pestovať, ale pokiaľ sa do toho chcete pustiť, budete musieť najskôr pripraviť pre tieto dreviny ľahší a výživný substrát, ktorým zeminu na požadovanom mieste nahradíte. Druhým variantom, ako pestovať bobkovišne na ílovitej pôde, je vysadenie rastlín mierne nad terén.

TOP:   CIBUĽA PRERASTAVÁ: Na čo je dobrá a ako ju pestovať?

Ako založiť živý plot z bobkovišne?

Ak chcete mať doma bobkovišeň ako živý plot, najlepším časom na výsadbu je jar alebo jeseň, a to konkrétne v období od marca do mája a potom od septembra do novembra. V kontajnerovanej podobe sa dajú bobkovišne ale vysádzať po celý rok, teda dovtedy, kým pôda trvalo zamrzne. Koľko rastlín budete na pestovanie živého plotu potrebovať, potom závisí od ich veľkosti.

Celý pás určený pre živý plot z bobkovišne je potrebné najskôr pripraviť. Vytrhajte tu preto burinu a trávu vyryte. Potom si pripravte jamy štvorcového tvaru, ktoré budú mať hĺbku zhruba 40 centimetrov a dvojnásobnú veľkosť oproti koreňovému balu jednotlivých bobkovišných (vždy ale samozrejme záleží na tom, aké veľké sadenice máte k dispozícii).

Dno jednotlivých jám nezabudnite hlboko nakypriť. Pokiaľ je zemina na mieste, kde chcete mať živý plot z bobkovišnej, dostatočne kvalitné, stačí na dno pripravených jám dodať hnojivo s riadeným uvoľňovaním živín. Inak sa oplatí vykopanú zeminu obohatiť aj o substrát alebo o kompost.

Jednotlivé rastliny potom opatrne vložte do pripravených jám a uistite sa, že horná časť koreňového balu nevyčnieva nad okraj jamy (mal by končiť zhruba 5 centimetrov pod povrchom). Bobkovišne potom zasypte zeminou takým spôsobom, aby sa dobre dostala aj ku koreňom. Nakoniec sa ešte uistite, že je rastlina v pôde dobre upevnená, dôkladne ju zalejte a povrch zakryte vrstvou mulčovacej kôry.

Neviete si rady, ako ďaleko od plotu vysádzať bobkovišeň? Podľa pestovateľov je ideálna vzdialenosť pre jednodruhový živý plot z bobkovišnej zhruba 1 meter od pevného plotu. Na jeden bežný meter živého plotu sa pritom vysádzajú zhruba 2 až 3 rastliny, zatiaľ čo vzdialenosť medzi nimi by sa mala pohybovať asi okolo 50 až 90 centimetrov. Pri dvojradových živých plotoch ide o 4 až 6 rastlín na meter. Pri výsadbe väčších rastlín to ale samozrejme môže byť aj menej.

Ako sa starať o živý plot?

Výsadbou bobkovišnej to samozrejme nekončí. Živé ploty z týchto rastlín totiž potrebujú veľa vlahy, takže by sa mali sadiť buď do menších priehlbín, alebo by ste okolo nich mali vytvoriť špeciálne závlahové okraje, aby sa voda pri zalievaní na mieste mohla dobre zachytiť. To isté potom samozrejme platí aj pre vodu dažďovú. Rastliny navyše potrebujú vlahu aj v zime, keď pôda nie je premrznutá.

Okrem toho je nutné živý plot z bobkovišnej tiež pravidelne strihať (rovnako ako solitérne rastliny) a tvarovať. Skutočnosť, ako rýchlo rastie bobkovišeň, samozrejme závisí od konkrétnej odrody (napríklad kultivar Novita vykazuje ročný prírastok v rozmedzí od 30 do 50 centimetrov). Pokiaľ však nechcete mať na záhrade neudržiavanú stenu z bobkovišnej, dbajte na pravidelný rez.

Kedy sa strihá bobkovišeň?

Vyrastené bobkovišne je dobré zastrihávať dvakrát ročne, a to na jar a potom ešte raz na jeseň. Prvýkrát sa to robí obvykle v marci, kedy už nehrozia žiadne výrazné mrazy, a druhýkrát v priebehu septembra. Oba dva rezy sú pritom dôležité z estetického hľadiska, ale zároveň podporujú ďalší rast bobkovíšny a pomôžu vytvarovať dreviny podľa vašich predstáv.

TOP:   CIBUĽA PRERASTAVÁ: Na čo je dobrá a ako ju pestovať?

Bobkovišne veľmi rýchlo rastú a pomerne dobre znášajú všetky druhy rezov. Práve z toho dôvodu ich môžete ľahko vytvarovať do požadovanej výšky i podoby, čo prispelo k tomu, že sa tieto dreviny stali jedným z najobľúbenejších základov pre živé ploty na našom území. Nezabúdajte však na to, že ich údržba bude z vašej strany každoročne potrebovať dostatok času a energie.

Pokiaľ ide o to, ako sa strihá bobkovišeň, u mladých rastlín je veľmi dôležité správne načasovanie rezu. Ten sa vykonáva výhradne pred rašením alebo až po odkvitnutí. Ak navyše túžite po tom, aby živý plot vyzeral naozaj skvele, nepoužívajte klasický plotostrih, ale strihajte bobkovišne ručne, pomocou vydezinfikovaných nožníc. Iba tak zostanú všetky listy neporušené.

Na jar sa bobkovišne zrezávajú a presvetľujú, a to tak, že odstránite tenké vetvičky, ktoré vaše kríky príliš zahusťujú. Na kríku by ste tiež nemali nechávať príliš slabé vetvičky alebo výhonky, ktoré kazia celkový symetrický dojem. Rozhodne pritom nezabúdajte na to, že rez sa robí iba za suchého počasia. Po ošetrení by ste mali rastlinám dodať potrebnú výživu a vhodné je aj mulčovanie.

Septembrový rez je potom vhodný na udržiavanie rastlín v správnom tvare, ale zároveň pomáha udržiavať bobkovišne zdravé. Odstrániť by ste mali časti rastlín, ktoré sú napadnuté plesňami alebo inými chorobami. Staršie rastliny je tiež potrebné zbaviť príliš zahusťujúcich vetiev, čo živý plot z bobkovišnej presvetlí a omladí. Okrem toho sa ale zakracujú aj výhony, ktoré počas jari porástli o 20 až 40 centimetrov.

Aká odroda bobkovišne je na živý plot vhodná?

Pre živé ploty z bobkovišnej sa najviac hodí pomerne nová odroda bobkovišne lekárskej s názvom Novita. Tá sa vyznačuje rýchlym rastom, veľkou odolnosťou a výraznou farbou kožovitých listov. Okrem toho sa na výsadbu živých plotov používa aj bobkovišeň lekárska Caucasica, Herbergii, Schipkaensis či Zabeliana alebo tiež bobkovišeň portugalská Angustifolia.

Ako sa zakladá živý plot z bobkovišne?

Najprv je nutné pripraviť si pás, na ktorom bude živý plot z bobkovišne umiestnený. Pôda by mala byť priepustná, bohatá na živiny a mierne kyslá. Na požadovanom mieste odstráňte burinu, vyryte trávu a vykopte jamy štvorcového tvaru. Potom dna jám hlboko nakyprite a pridajte substrát či kompost. Následne vložte bobkovišne do pripravených jám, zasypte ich zeminou, dostatočne zalejte a zamulčujte.

Ako sa rozrastie bobkovišeň?

To samozrejme záleží na tom, akú konkrétnu odrodu bobkovišne ste si pre svoj živý plot zvolili. Všeobecne sú však tieto dreviny známe pre svoju nenáročnosť a pomerne rýchly rast. Napríklad obľúbený kultivar Novita sa každoročne vytiahne zhruba o 30 až 50 centimetrov, pokiaľ sa mu na vybranom stanovisku dobre darí.

Ako sa strihá bobkovišeň?

Bobkovišne je nutné strihať dvakrát ročne, a to konkrétne v marci či apríli a potom ešte raz v septembri. Oba dva rezy pomáhajú rastliny udržiavať v požadovanom tvare, zbavujú ich starých a chorých vetiev a navyše podporujú nový rast. V ideálnom prípade by ste však mali bobkovišne prerezávať vlastnoručne, pretože plotostrihy môžu poškodiť ich listy.