UKRAJINSKÉ SVIATKY: Aké zvyky a tradície sa dodržiavajú?

Chcete sa dozvedieť viac o kultúre menšín, ktoré v súčasnosti žijú na našom území? Potom by vás mohlo zaujímať, aké sviatky sa slávia na Ukrajine a či sa tamojší život v mnohom líši od toho nášho. Povieme vám, čo je pre Ukrajinu typické, aké sú ukrajinské sviatky, ukrajinské zvyky alebo ukrajinské tradície a aké sú obľúbené ukrajinské jedlá.

Ukrajinské sviatky 2023

V súčasnosti sa na Ukrajine oslavuje celkovo 12 štátnych sviatkov, ktoré predstavujú aj dni pracovného pokoja pre miestne obyvateľstvo. Na rozdiel od niektorých iných krajín občania neprichádzajú o voľné dni ani vtedy, ak sviatok pripadne na víkend. Ak oslava sviatku pripadne na sobotu alebo nedeľu, Ukrajinci majú namiesto toho voľný nasledujúci pracovný deň (pondelok).

Ak je medzi štátnym sviatkom a nasledujúcim dňom voľna len jeden alebo dva pracovné dni, ukrajinská vláda zvyčajne vydá odporúčanie, aby sa pracovné dni zmenili na dni voľna, aby si ľudia mohli užiť neprerušenú dovolenku. Zvyčajne sa to však kompenzuje tým, že sa musí pracovať v iné dni (napríklad v sobotu). To sa však zvyčajne týka zamestnancov, ktorí majú bežne voľné soboty a nedele.

Ukrajinský kalendár sviatkov:

• 1. január – Nový rok (Новий Рік),
• 7. január – Vianoce (Різдво Христове) – podľa juliánskeho kalendára,
• 8. marec – Medzinárodný deň žien (Міжнародний жіночий день),
• pohyblivý dátum – Veľká noc (Великдень) – podľa juliánskeho kalendára,
• pohyblivý dátum – Letnice (Трійця) – podľa juliánskeho kalendára,
• 1. máj – Sviatok práce (День праці),
• 8. máj – Deň víťazstva nad nacizmom (Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne 1939 – 1945),
• 28. júna – Deň ústavy (Deň ústavy Ukrajiny),
• 28. júl – Deň štátnosti (Deň štátnosti Ukrajiny),
• 24. august – Den nezávislosti Ukrajiny (Deň nezávislosti Ukrajiny),
• 14. október – Deň obrancov Ukrajiny (Deň obrancov Ukrajiny),
• 25. december – Vianočný sviatok Boží (Rіzdvo Христове).

Ukrajina je veľmi nábožensky založená krajina, v ktorej prevláda pravoslávne náboženstvo (Pravoslávna cirkev Ukrajiny, Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu), v západných oblastiach gréckokatolícke alebo rímskokatolícke náboženstvo. Medzi menšinové náboženstvá, ktoré majú na Ukrajine tradíciu, patrí judaizmus, islam a babtizmus.

Podobne ako v iných krajinách, aj na Ukrajine možno sviatky rozdeliť na náboženské, ktoré sa zatiaľ slávia podľa pravoslávneho kalendára, a potom na občianske (rôzne výročia alebo iné pamätné dni). Pravoslávne sviatky sa na Ukrajine oslavujú s veľkou pompéznosťou. Okrem Vianoc a Veľkej noci si ľudia pripomínajú Bohozjavenie, Nanebovstúpenie Pána, sviatok Svätej Trojice, sviatok Premenenia Pána a deň svätého Mikuláša.

Ukrajinský kalendár

Pravoslávna cirkev sa v minulosti rozhodla neprijať gregoriánsky kalendár, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII. v roku 1582 a ktorý sa postupne stal celosvetovým systémom počítania času. Namiesto toho si ponechala juliánsky kalendár, ktorý zaviedol Július Cézar v roku 46 pred Kristom. Rozdiel oproti gregoriánskemu kalendáru je 13 dní, a preto sa sviatky v krajinách s pravoslávnou tradíciou slávia v iné dni ako v krajinách s katolíckou tradíciou.

Biskupský snem 24. mája 2023 však rozhodol, že prechod na revidovaný juliánsky kalendár (t. j. gregoriánsky kalendár) sa uskutoční začiatkom septembra tohto roku. Reforma by potom mala prebiehať postupne, pričom niektoré pôvodné sviatky zostanú v kalendári ako doteraz (napríklad Veľká noc alebo sviatok Najsvätejšej Trojice).

Dôležitou zmenou však prejdú Vianoce, ktorých slávenie sa presunie zo 7. januára na 25. decembra (tento dátum slávia aj pravoslávne cirkvi v Bulharsku, Rumunsku a Grécku). Okrem toho sa sviatok Troch kráľov presunie z 19. januára na 6. januára a Mikuláš sa bude sláviť 6. decembra namiesto pôvodného dátumu 19. decembra.

Veľká noc na Ukrajine

Najväčším náboženským sviatkom je, samozrejme, pravoslávna Veľká noc, ktorá je spojená s mnohými tradíciami. Tie sa slávia podľa juliánskeho kalendára, a preto zvyčajne pripadajú na iný dátum ako katolícka Veľká noc (zvyčajne o týždeň neskôr). Označuje sa ako Velykden alebo Veľký deň a vyžaduje si veľkú prípravu zo strany obyvateľstva.

Po štyridsaťdňovom pôste sa slávi Pascha, čo je pečivo, ktoré sa vzhľadom podobá nášmu mazancu. Preto sa niekedy celé veľkonočné sviatky nazývajú Pascha. Samozrejme, jedlo má počas Veľkej noci veľký význam, preto sa ľudia stretávajú so svojimi blízkymi pri prestretom stole, kde nájdete množstvo mäsa a rýb, ako aj jedál z mlieka.

Posledný týždeň pred Veľkou nocou je známy ako Svätý týždeň. Vo štvrtok sa pečie veľkonočný chlieb (paska), ktorý je symbolom Kristovho tela. Pripravuje sa však aj sviečka, ktorá má chrániť príbytok pred ohňom a ľudské telo pred chorobami. Piatok je najsmutnejší deň, pretože práve v tento deň zomrel Kristus. Ľudia preto dodržiavajú prísny pôst a smútok. Nesmú jesť, piecť ani počúvať hudbu. Večer sa zúčastňujú na bohoslužbách.

Nasledujúca sobota je zvyčajne venovaná prípravám na Veľkú noc, keď ľudia upratujú, varia, pečú a maľujú veľkonočné vajíčka (tzv. pysanky alebo krašenky). Najväčším sviatkom je samozrejme Veľkonočná nedeľa, keď sa konajú slávnostné bohoslužby na pamiatku vzkrieseného Krista. Po nich nasleduje slávnostný obed, ktorý sa vyznačuje hojnosťou a veselosťou. Čo sa týka Veľkonočného pondelka, k ukrajinským veľkonočným zvykom patrí polievanie dievčat vodou alebo voňavkou.

Vianoce na Ukrajine

Pokiaľ ide o to, kedy sa na Ukrajine slávia Vianoce a aký je dátum Vianoc na Ukrajine, v súčasnosti existujú dve rôzne odpovede. Za štátny sviatok sa tu v súčasnosti považuje 7. január, čo sú pravoslávne Vianoce, ale aj 25. december, keď sa Vianoce slávia podľa západnej tradície. Tento druhý dátum bol vyhlásený za štátny sviatok až v roku 2017.

Pravoslávny vianočný sviatok sa slávi po príchode nového občianskeho roka, konkrétne od 6. do 19. januára. Nie sú také komerčné ako tie ruské, ale ľudia ich spájajú s množstvom zaujímavých zvykov. Najčastejšie ich dodržiavajú veriaci na západe Ukrajiny a na vidieku, zatiaľ čo vo väčších mestách a vo východných priemyselných aglomeráciách ľudia niekedy uprednostňujú západnú tradíciu.

Podľa gregoriánskeho kalendára sa Vianoce slávia od 24. decembra do 6. januára. Práve z tohto dôvodu sa 25. december stal aj štátnym sviatkom, ktorý by mal byť jediným dátumom Vianoc na Ukrajine po prechode na revidovaný juliánsky kalendár. Už na rok 2022 Pravoslávna cirkev na Ukrajine povolila diecézam konať vianočné bohoslužby 25. decembra a Ukrajinci si mohli aj darovať darčeky, čo doteraz nepatrilo medzi ich zvyky.

Možno vás tiež zaujíma, kto na Ukrajine nosí darčeky. Aj tu však existujú dve odpovede, ktoré súvisia s dvoma rôznymi životnými štýlmi. Zvyčajne je to Mikuláš, ktorý prichádza večer 18. a 19. decembra a necháva drobnosti za oknom alebo dverami alebo ich dáva pod vankúš. V niektorých rodinách však prichádza Dedo Mráz, čo súvisí s prevládajúcim ruským vplyvom.

Svätý večer

Vianočné sviatky sa na Ukrajine začínajú sláviť večer 6. januára, čo je akási obdoba českého Štedrého dňa (Štedrý deň sa však na Ukrajine nazýva Štedrý večer až 13. januára), ktorý je známy ako Svätý večer. V tomto čase sa zdobí vianočný stromček alebo sa domov prináša Diduch zo sušených kvetov, obilných klasov a farebných stužiek.

Pripravuje sa aj špeciálna večera (tradičné ukrajinské vianočné jedlo), ktorá by mala obsahovať 12 pôstnych jedál, z ktorých každé symbolizuje jedného apoštola. Nesmie chýbať boršč, huby, ryby, pirohy s kapustou a fazuľou, zemiaky alebo kompót. Ak vás však zaujíma, čo Ukrajinci jedia na Vianoce, najznámejšou súčasťou sviatočnej večere je určite kuťa.

Ide o typicky ukrajinské (ale aj bieloruské a litovské) jedlo podávané na sviatočnom stole, ktoré má podobu akejsi kaše. Vyrába sa z mletej pšenice, maku, orechov, medu, hrozienok a ďalších prísad. Na niektorých miestach sa dodržiava zvyk, že jednotliví členovia rodiny dávajú na noc do hrnca kutia lyžice. Ten, ktorého lyžica sa ráno prevráti, vraj do roka zomrie.

K ďalším ukrajinským zvykom spojeným so svätou nocou patrí kladenie cesnaku na prah dverí alebo do rohov miestnosti, čo má pôsobiť ako ochrana pred zlými silami. Keďže tradícia hovorí, že na slávnostnej večeri sa zúčastňujú aj duše zosnulých, je potrebné na nich spomenúť a po večeri nechať na stole nejaké jedlo (v tento deň by sa rozhodne nemal umývať riad). Hovorí sa však aj to, že dobytok vraj v tomto čase dokáže hovoriť ľudskou rečou.

Po večeri je potom zvykom ísť koledovať, čo väčšinou robia chlapci, pričom ich zvyčajne ako prví navštívia krstná mama a krstný otec. Za zaspievanie piesní a predvedenie humorných scénok potom majitelia domov, kam koledníci chodia, dajú deťom rôzne sladkosti alebo peniaze. Na väčšine územia Ukrajiny trvá koledovanie až do 19. januára.

Prvý deň Vianoc

Nasledujúci deň (t. j. 7. január) sa označuje aj ako prvý deň Vianoc a je určený na návštevu príbuzných alebo známych. Ľudia by nemali pracovať, až na nevyhnutné výnimky. Okrem toho sa vtedy spievajú vianočné koledy a večer sa opäť preberá koleda. Hostiteľom sa želá všetko najlepšie, pretože ľudia veria, že želania vyslovené počas tohto dňa sa splnia.

Štedrý večer a Starý Nový rok

Ďalším sviatkom vo vianočnom cykle je 13. január, ktorý je známy ako Štedrý večer. Tak ako na Štedrý deň, aj teraz pripravujú gazdiné slávnostnú večeru, ktorá však nemusí byť pôstna. Ani tu nesmie chýbať tradičná kuťa, ktorá je však v tomto prípade bohatšia a pripravuje sa na masti. Okrem toho sa podávajú klobásy, mäso a iné mastné jedlá.

Počas večera, ktorý sa nazýva aj Melanchina, Melanka alebo Bazilov večer, sa spievajú piesne známe ako „ščedrivka“. Dievčatá tiež veštia, čo prinesie nasledujúci rok. O deň neskôr, 14. januára, sa slávi sviatok svätého Vasylija a s ním príchod nového roka podľa starého juliánskeho kalendára. Preto sa nazýva Starý Nový rok. Koná sa zabíjačka a obetuje sa prasa.

Sviatok Krstu Pána

Posledným veľkým sviatkom vianočného a novoročného cyklu na Ukrajine je 19. január, keď si ľudia pripomínajú Kristov krst v rieke Jordán. V predvečer tohto sviatku si rodiny po celodennom pôste sadajú k slávnostnému stolu. Ráno idú do kostola, aby si dali požehnať vodu, ktorou potom hlava rodiny pokropí jednotlivých členov domácnosti, ako aj prah, dom a stajne.

Svätená voda má chrániť človeka pred chorobami, a preto sa starostlivo uchováva. Okrem toho je to aj sviatok otužilcov, ktorí sa v tento deň kúpu v ľadovej vode. Označuje tiež začiatok masopustu a všeobecného veselia, ktoré trvá až do začiatku pôstu. V tomto období sa často konajú aj zásnuby a svadby.

Ďalšie ukrajinské vianočné zvyky

Medzi klasické zvyky Ukrajincov patrí dodržiavanie štyridsaťdňového pôstu, ktorý trvá od 28. novembra do 7. januára (podľa juliánskeho kalendára). Posledný deň pôstu potom pripadá na deň pamiatky svätého Filipa, a preto sa niekedy označuje ako Filipov deň. Ľudia sa pokáním a modlitbou snažia očistiť fyzicky aj duchovne. Keďže pôst pokračuje aj v deň svätého večera, postí sa všetkých 12 jedál.

V čase Vianoc ľudia na Ukrajine prestávajú používať pozdravy Dobrý deň a Dobrý večer a namiesto toho sa pozdravujú vetou „Narodil sa Kristus“. Na to ostatní odpovedajú frázou „Chváľme ho“. V deň Svätej večere potom ľudia vstávajú skoro, aby počas nasledujúceho roka nikdy nezaspali, umyjú sa vodou, do ktorej predtým hodili striebornú mincu, a celý deň venujú príprave na večer. Snažia sa tiež vyhýbať hádkam, trestaniu detí alebo požičiavaniu peňazí.

V kuchyni najprv pripravia rybu, ktorej šupiny zavesia do červeného vrecka nad dvere, čo má zabezpečiť lásku ľudí po celý nasledujúci rok. Potom sa pod obrus na stole položí slama, ktorá by mala rodinu obohatiť, a mladé dievčatá z nej hádajú svoj osud. Ak vytiahnu dlhú a zelenú slamu, znamená to, že sa čoskoro vydajú. Pre osamelého pútnika je potom vždy pripravený jeden tanier navyše.

Zvyčajne sa pod stôl položí železný predmet a hovorí sa, že kto si naň počas svätej večere položí nohy, bude mať silné a zdravé nohy. Ak potom dievčatá chcú zistiť, kto sa ožení ako prvý, položia počas večere na zem kúsky ryby. Dievča, ktorého porciu pes zje ako prvé, si môže začať pripravovať svadobné šaty.

Ak vás zaujíma, ako sa po ukrajinsky povedia Vianoce, používa sa Rizdvo (Різдво). K tradíciám, na ktoré netreba zabudnúť, patrí vertep, čo je ľudové divadelné predstavenie, ktoré zobrazuje príbeh narodenia Ježiša. Účinkujúci sa prezliekajú za biblické a národné postavy, vrátane pastiera, troch kráľov, anjelov, smrtky, žida, sedliaka, dedka, bábu a kozáka.

Čo majú Ukrajinci radi?

Zaujíma vás, aké zvyky a tradície má Ukrajina okrem tých, ktoré sú spojené s oslavou štátnych sviatkov, Vianoc a Veľkej noci? Ak áno, majte na pamäti, že miestna kultúra vyrastá z kresťanských tradícií (najmä pravoslávia, ale aj gréckokatolíctva). Má spoločné korene s bieloruskou a ruskou kultúrou, ale významný je aj príspevok židovskej menšiny a moslimov. Poľský vplyv je badateľný najmä v slovnej zásobe.

Ukrajinské svadobné zvyky

Ukrajinské svadby sú jednou z najdôležitejších osláv miestnej kultúry. Sú spojené s rôznymi tradíciami a zvykmi, ktoré sa vyvíjali v priebehu vekov, pričom niektoré z nich sa časom zmenili, aby sa prispôsobili životu moderných párov, ale iné zostali prakticky rovnaké ako v minulosti. Keďže bývajú veľmi odlišné od našich, môžu byť pre zahraničných hostí niekedy ťažko pochopiteľné.

Napríklad ženích musí kúpiť nevestu od jej rodičov a zaplatiť výkupné, aby ju získal. Družičky ju chránia, zatiaľ čo ženích vyjednáva a ponúka niečo cenné (napríklad peniaze alebo šperky). Rodičia potom privedú niekoho oblečeného ako nevesta a zahaleného, aby dotyčnú osobu nebolo možné spoznať. Ženích však musí odmietnuť a požiadať o svoju pravú lásku. Rodina potom zvyčajne požaduje vyššie výkupné, pretože ich dcéra je veľmi cenná. Keď sa výkupné dohodne, rodina odovzdá nevestu ženíchovi.

K ďalším častiam svadobných slávností potom patria blahoslovennia alebo rituál, pri ktorom rodičia nevesty a ženícha dávajú mladému páru požehnanie, ktoré sa koná pred svadbou. Potom nasleduje samotný obrad, ktorý sprevádzajú mnohé tradície, ako napríklad korunovanie, pri ktorom sa obaja partneri korunujú ako symbol toho, že sú už zasnúbení. Následné svadobné veselie môže trvať niekoľko dní a niekedy aj týždňov a sprevádza ho tanec, spev a samozrejme hostina.

Medzi ukrajinské svadobné symboly, ktoré by nemali chýbať na tradičnej svadbe, patrí Rushnyk, čo je ukrajinská vyšívaná rituálna látka, ktorá je zvyčajne súčasťou nevestinho vena. Dôležitý je aj Korovai, obradný svadobný chlieb, ktorý sa tradične piekol z pšeničnej múky a zdobil sa symbolickými vlajkami a postavami (zvieratá, vtáky, slnko, mesiac). Tento chlieb sa dával neveste a ženíchovi ako požehnanie.

Obľúbené ukrajinské jedlá

Ukrajinská kuchyňa je založená najmä na používaní miestnych produktov, ktoré si ľudia často pestujú vo vlastných záhradách. Základom sú často tradičné vidiecke jedlá vrátane zemiakov, kapusty, červenej repy a dokonca aj húb. Okrem toho Ukrajinci pripravujú kompóty, nakladajú zeleninu, ako mleté mäso, divinu a ryby, ale často jedia aj slnečnicové semienka, kaviár alebo zmrzlinu. K najobľúbenejším jedlám a nápojom patria:

• pirohy – ukrajinské národné jedlo, a to vyprážané bochníky z kysnutého cesta plnené mäsom, vajcami, zemiakmi, kapustou, hubami, tvarohom a ďalšími prísadami,
• boršč – tradičná polievka na báze mäsového vývaru a červenej repy,
• pelmene – mäsové knedle (taštičky z cesta plnené mäsom a varené vo vode),
• varenyky – plnené cesto so zemiakmi, mäsom, kapustou, tvarohom alebo ovocím, podávané s maslom a kyslou smotanou alebo v prípade sladkej verzie s cukrom,
• soljanka – hustá, korenistá, kyslá polievka, v ktorej prevláda jedna zložka (mäso, ryby alebo huby),
• holubie závitky – závitky plnené zmesou koreneného mäsa a ryže alebo pohánky, ktoré sa dusia v paradajkovej omáčke,
• kruchenyky – hovädzie alebo bravčové rolky s rôznymi náplňami,
• čebureky – vyprážané rolky s mletým jahňacím mäsom, cibuľou, korením a petržlenovou vňaťou,
• šašlik – marinované kúsky mäsa grilované na špajli,
• salo – bravčová masť z chrbta prasaťa,
• cholodec – husacia masť,
• děruny – ukrajinské zemiakové placky,
• mlynci – palacinky pripomínajúce ruské bliny,
• bubliky – kolieska z kysnutého cesta,
• syrnyky – tvarohové placky (ukrajinský dezert),
• varenye – konzervy, v ktorých sa ovocie ponecháva celé v želé,
• uzvary – nápoje pripomínajúce kompóty,
• mamalyha – kukuričná kaša podobná polente,
• yushka – rybia polievka,
• rosolnyk – uhorková polievka,
• kapustnyak – kapustová polievka,
• okroška – studená zeleninová polievka z kvasu,
• pampuška – žemľa podávaná k polievkam,
• horilka (vodka), pivo, víno, kvas, medovucha, čaj, ryazhanka.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!