TYPICKÝ INTROVERT: Ako ho spoznáte?

Medzi ľuďmi prevláda názor, že introverti sú tichí, nevýrazní ľudia, ktorí sa v spoločnosti nijako zvlášť neprejavujú a zvyčajne radšej trávia čas sami doma. Toto tvrdenie je čiastočne pravdivé, ale v skutočnosti existujú introverti, ktorí sa dokážu bez problémov baviť s cudzími ľuďmi. Táto interakcia je však zvyčajne veľmi psychicky vyčerpávajúca. Ak sa chcete dozvedieť viac o charakteristikách tohto typu osobnosti, nenechajte si ujsť nasledujúce riadky.

Kto je introvert

Introverzia je osobnostná črta, ktorá sa vyznačuje zameraním na vnútorné pocity namiesto vonkajších zdrojov stimulácie. Introverti a extroverti sa často považujú za dva extrémne protiklady, ale pravda je taká, že väčšina ľudí je niekde uprostred. Hoci introverti tvoria podľa odhadov 25 % až 40 % celkovej ľudskej populácie, stále existuje mnoho mylných predstáv o tomto type osobnosti.

Carl Gustav Jung, slávny lekár a zakladateľ analytickej psychológie, začal používať pojmy introvert a extrovert v 20. rokoch 20. storočia. Tieto dva typy osobnosti klasifikujú ľudí podľa toho, ako získavajú alebo naopak odovzdávajú svoju energiu. Podľa Junga sa introverti obracajú k vlastnej mysli, aby si doplnili energiu, zatiaľ čo extroverti vyhľadávajú iných ľudí, aby si doplnili energiu.

Introvert vs. extrovert

Hlavný rozdiel medzi extrovertmi a introvertmi je teda v tom, že extroverti získavajú energiu zo sociálnej interakcie, zatiaľ čo introverti v takýchto situáciách energiu vydávajú. Napríklad po návšteve večierka alebo strávení času na spoločenskej udalosti, kde je prítomný veľký počet ľudí, introvert pociťuje potrebu stráviť po takejto udalosti nejaký čas osamote, aby si „dobil baterky“. Introverti potom bývajú vo všeobecnosti tichší a zdržanlivejší ako extroverti.

Vedci si však stále nie sú istí, či existuje špecifická príčina introverzie alebo extroverzie. Vedia však, že mozog týchto dvoch typov osobnosti funguje trochu odlišne. Niektoré zdroje uvádzajú, že introverti majú vyšší prietok krvi do čelného laloku ako extroverti. Táto časť mozgu je pritom zodpovedná za pamäť, schopnosť riešiť problémy a plánovať dopredu.

Mozog introverta údajne reaguje na dopamín inak ako mozog extroverta. Ide o chemickú látku, ktorá ovplyvňuje bunkové zmeny v mozgu, ktoré rozhodujú o tom, či sa človek cíti šťastný a duševne v poriadku. Dopamín je preto ľudovo nazývaný aj hormón šťastia. Introverti sa môžu nadmernou produkciou tohto hormónu vyčerpať, zatiaľ čo extroverti sa ním dobíjajú.

Typy introvertov

O väčšine ľudí nemožno povedať, že sú stopercentní introverti alebo extroverti. Psychológovia preto rozlišujú niekoľko typov introvertov podľa vlastností, ktorými disponujú. Niektorí sú viac introvertní a iní menej. Ľudia, ktorí sa na pomyselnej škále introvertných a extrovertných osobnostných vlastností nachádzajú uprostred, sa nazývajú ambiverti.

Vo všeobecnosti teda platí, že introverti majú zvyčajne niekoľko extrovertných vlastností zmiešaných so svojimi a naopak. Pomer týchto čŕt sa môže v priebehu času meniť. Hoci sa z introverta pravdepodobne nikdy nestane extrovert, v priebehu rokov môže dôjsť k určitým povahovým zmenám. Niektoré zdroje potom uvádzajú, že introverti sa delia na nasledujúce štyri typy:

• Sociálni introverti: ide o „klasický“ typ introvertov, ktorí uprednostňujú malé skupiny a tiché prostredie pred davom.
• Zamyslení introverti: ľudia z tejto skupiny sú snílkovia, ktorí trávia veľa času vo svojich myšlienkach a majú veľmi silnú predstavivosť.
• Úzkostní introverti: títo ľudia vyhľadávajú čas osamote nielen preto, že ho majú radi, ale aj preto, že sa často cítia v spoločnosti ľudí trápne alebo placho.
• Váhaví introverti: do tejto skupiny patria ľudia, ktorí premýšľajú, kým začnú konať, a preto im zvyčajne trvá dlhšie, kým začnú konať.

Charakteristika introverta

Povaha introverta je vo všeobecnosti pokojná a tichá. Každý takýto človek sa potom vyznačuje určitými črtami správania, ktoré odrážajú jeho potreby. Nie je rozdiel, či ste introvert alebo introvertka, pre obe pohlavia sú povahové črty, ktoré určujú tento typ osobnosti, rovnaké. Zvyčajne sú potom pre nich charakteristické nasledujúce vlastnosti a potreby:

• potrebujú ticho, aby sa mohli sústrediť,
• dokážu si uvedomiť samých seba,
• radšej sa neponáhľajú, než aby robili unáhlené rozhodnutia,
• cítia sa dobre, keď sú sami,
• nemajú radi skupinovú prácu,
• uprednostňujú písanie pred rozprávaním,
• cítia sa unavení po čase strávenom v dave ľudí,
• majú málo priateľov, ale sú si s nimi veľmi blízki,
• na riešenie problémov používajú svoju predstavivosť.

Aké sú silné stránky introverta

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia sa s introverziou spája množstvo výhod. Jednou z nich je napríklad sebestačnosť, vďaka ktorej introverti lepšie zvládajú niektoré krízové situácie. V jednej štúdii sa napríklad uvádza, že introverti lepšie znášali výzvy pandémie COVID-19 bez toho, aby sa uchýlili k sebazničujúcim metódam, ako je nadmerné pitie alkoholu alebo užívanie drog.

Okrem toho majú títo ľudia zvyčajne aj kvalitné vzťahy. Hoci im môže trvať dlhšie, kým sa otvoria druhým, keď sa im to podarí, zvyčajne získajú priateľstvo na celý život. Introverzia vám teda môže pomôcť byť trpezlivejším poslucháčom, viesť hlbšie rozhovory a mať viac empatie k ľuďom, na ktorých vám záleží.

Ďalšou silnou stránkou introvertov je schopnosť sebauvedomenia. Introverti sú často hlboko ponorení do vlastného vnútorného sveta zmyslových zážitkov, myšlienok a pocitov. To im môže pomôcť rozvíjať sa a premýšľať o tom, ako môžu v budúcnosti rásť a zlepšovať sa. Zároveň sú introverti často schopní sústrediť všetko svoje úsilie na konkrétnu úlohu bez toho, aby sa rozptyľovali.

Niektoré štúdie tiež naznačujú, že introverti bývajú podstatne menej impulzívni ako extroverti, vďaka čomu sú často ohľaduplnejší k ostatným ľuďom a menej ľahko sa stávajú závislými. Podľa niektorých zdrojov sú napríklad extroverti častejšie závislí od hazardných hier a sociálnych sietí.

Najobľúbenejšie záľuby introvertov

Keďže introverti sa najlepšie cítia, keď sú sami, ich záľuby zvyčajne nie sú založené na kolektíve. Samozrejme, existujú výnimky, ktoré majú radi napríklad niektoré druhy tímových športov alebo hranie stolových hier. Zvyčajne je však pre nich dôležité dobre poznať svojich spoluhráčov, aby sa v ich spoločnosti cítili uvoľnene.

Medzi typické záľuby introvertov však patrí čítanie, písanie, kreslenie, maľovanie a iné umelecké záľuby, pri ktorých môžu byť kreatívni. Niektorí jedinci sa potom radi venujú ručným prácam, pečeniu, vareniu a iným domácim činnostiam, ktoré tiež stimulujú ich tvorivú dušu. Introverti sa tiež radi vzdelávajú alebo sa učia novým zručnostiam a často si vedú osobný denník, najmä v mladšom veku.

Najčastejšie mýty o introvertoch

Existuje množstvo mýtov o tom, čo sú introverti a aké majú povahové črty. Ľudia si pomerne ľahko vytvárajú predsudky voči rôznym skupinám ľudí na základe nepodložených informácií kolujúcich v ich sociálnej bubline a prvých dojmov, ktoré sú často skreslené rôznymi vonkajšími faktormi a v dôsledku neznalosti danej osoby. Medzi najčastejšie mýty o introvertoch patria nasledujúce tvrdenia:

• Introverti nie sú priateľskí – to, že ste introvert, nemá vplyv na to, aký priateľský dokážete byť. Niektorí ľudia si však môžu myslieť, že introverti nie sú priateľskí, pretože nie sú obklopení veľkými skupinami priateľov a aktívne sa nezapájajú do konverzácie s ostatnými.
• Introverti nemôžu byť lídrami – hoci ľudia zvyčajne považujú extrovertnú osobnosť skôr za lídra, mnohí introverti majú aj vodcovské schopnosti. Niektoré ich vlastnosti z nich robia efektívnych lídrov, ktorí počúvajú nápady svojich zamestnancov a dokážu sa zamerať na dlhodobé ciele.
• Introvertov je ťažké skutočne spoznať – introverti uprednostňujú hlboké priateľstvá len s hŕstkou ľudí. Nemusia sa otvoriť každému, kto sa s nimi chce rozprávať, ale ľudia, s ktorými sú si blízki, ich poznajú veľmi dobre.

Introvert: test osobnosti

Jedným zo spôsobov, ako zistiť, či ste introvert, je urobiť si test. Najznámejšie testy osobnosti tohto typu sú takzvaný Myers-Briggsov typový indikátor (MBTI) alebo projekt SAPA. Prvý spomínaný test je určený na určenie typu osobnosti, silných stránok a preferencií človeka. Tento dotazník vytvorili Isabel Myersová a jej matka Katherine Briggsová na základe ich práce s teóriou osobnostných typov Carla Gustava Junga. V súčasnosti je MBTI jedným z najpoužívanejších psychologických nástrojov na svete.

Cieľom MBTI je umožniť respondentom preskúmať ich vlastnú osobnosť. Pomocou tohto testu môžu identifikovať svoje sympatie a antipatie, svoje silné a slabé stránky, možné kariérne preferencie a kompatibilitu s inými ľuďmi. Je dôležité mať na pamäti, že žiadny typ osobnosti nie je lepší ako iný. Nejde teda o nástroj určený na hľadanie dysfunkcií alebo abnormalít, ale jeho účelom je pomôcť respondentovi lepšie spoznať samého seba.

Popri MBTI existuje aj projekt SAPA, čo je výskumný nástroj, ktorý skúma vzorce správania jednotlivca a poskytuje spätnú väzbu o osobnosti respondenta. Cieľom tohto projektu je nájsť určité zákonitosti v tom, ako sa ľudia navzájom odlišujú svojimi myšlienkami, pocitmi, záujmami, schopnosťami, túžbami, hodnotami alebo preferenciami.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!