MORMONI: Kto sú, ako žijú a čo je pre nich typické?

Hoci mormonizmus nepatrí medzi najviac zastúpené náboženské skupiny v našej krajine, v našej oblasti nájdete ľudí, ktorí sa k nemu hlásia. Napriek tomu mnohí nevedia, čo si majú pod týmto pojmom predstaviť. Prezradíme vám, odkiaľ tento duchovný smer pochádza, aké mormónske komunity existujú, čo je pre mormónov typické a aké pravidlá musia mormóni dodržiavať.

Kto sú mormóni?

Mormónstvo alebo mormonizmus je náboženské hnutie, ktoré vychádza z kresťanstva. Spomínaná teológia je úzko spojená s postavou Josepha Smitha, ktorý sa považuje za jej zakladateľa, a samozrejme s jeho nasledovníkmi. Dôležitú úlohu zohráva aj Kniha Mormon, kronika prvých Izraelitov, ktorí opustili Blízky východ a vydali sa do Ameriky.

Najvýznamnejšou a najväčšou frakciou mormonizmu je Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (LDS, čo znamená Svätí neskorších dní), ktorá bola oficiálne založená v roku 1830 v Spojených štátoch. Považuje sa za obnovu pôvodnej cirkvi založenej Ježišom Kristom a za jedinú cirkev na svete s kňazskou autoritou od Boha.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (LDS Church) má na celom svete viac ako 16 miliónov stúpencov, ktorí sa nesprávne označujú ako mormóni. Tento názov vychádza zo skutočnosti, že členovia cirkvi používajú okrem Biblie aj Knihu Mormonovu. Radšej sa však nazývajú jednoducho členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Teológia založená na tom, čo hlásal Joseph Smith, však nie je jednotná. Existujú rôzne skupiny, ktoré sa od seba líšia najmä v postoji k polygamii, ale aj v iných dôležitých otázkach. Okrem Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní tak môžeme vyčleniť dve dôležité mormónske spoločenstvá, a to napr:

• Kristovo spoločenstvo (RLDS alebo reorganizované LDS) – medzinárodná cirkev, ktorá sa nepovažuje za jedinú pravú cirkev, ale skôr za kresťanské spoločenstvo. Stojí na niekoľkých trvalých princípoch, ale presadzuje aj rôzne progresívne kroky (ordinácia žien, manželstvá LGBT) a každé tri roky organizuje svetovú konferenciu, na ktorej sa stretávajú jej členovia.
• Fundamentalistická cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (FLDS alebo Fundamentalistická LDS) – V tomto prípade ide o najväčšiu polygamnú mormónsku cirkev pôsobiacu v Spojených štátoch. Oddelila sa od hlavnej mormónskej frakcie, keď sa prezident Willford Woodruff zriekol plurálneho manželstva.

Vznik mormonizmu

Zakladateľom tohto duchovného hnutia je Joseph Smith, ktorý mal svoje prvé videnie v roku 1820. Údajne sa modlil a pýtal sa Boha, ktorá z vtedy existujúcich cirkví je tá pravá. Následne videl Boha Otca spolu s Ježišom Kristom, ktorý ho varoval, aby sa nepridával k žiadnej pozemskej cirkvi. Povedali mu tiež, že keď príde správny čas, spozná pravdu.

V 20. rokoch 19. storočia začal Smith šíriť učenie mormonizmu v západnej časti štátu New York, konkrétne počas tzv. druhého veľkého prebudenia. Mal ešte niekoľko zjavení, počas ktorých sa od anjelov dozvedel, že Boh si ho použije na obnovenie „pravej kresťanskej cirkvi„. Konkrétne v roku 1823 sa mu zjavil anjel Moroni a povedal mu o knihe napísanej na zlatých doskách, ktorá podáva správu o prvých obyvateľoch Ameriky.

Úlohou Josepha Smitha bolo podľa jeho vlastných slov preložiť túto knihu pomocou špeciálnych nástrojov, ktoré mal dostať spolu so zlatými platňami. To aj urobil a v roku 1828 mohol začať prekladať text z reformovanej egyptčiny demotického písma do angličtiny. Pouţil na to nástroje známe ako Urim a Thummim, ktoré sa spomínajú v Biblii.

Preklad bol dokončený v roku 1829, keď bol vydaný ako Kniha Mormonova, pričom platne údajne vrátil Joseph Smith anjelovi. Svoj text začal postupne šíriť s pomocou svojho brata Samuela Smitha a v tom istom čase sa mu údajne zjavil Ján Krstiteľ, od ktorého prijal Áronovo kňazstvo, a neskôr ho navštívili apoštoli Peter, Jakub a Ján, ktorí mu udelili autoritu Melchizedechovho kňazstva.

Konkrétne 6. apríla 1830 potom Joseph Smith oficiálne založil Cirkev Ježiša Krista, čím reorganizoval Cirkev na zemi v jej pôvodnej podobe. Jej oficiálny názov sa v priebehu rokov opakovane menil, až sa neskôr ustálil na Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. V tom istom čase však vznikali aj iné spoločenstvá založené na učení Josepha Smitha.

Ďalšie významné udalosti

Joseph Smith bol počas svojho života niekoľkokrát prenasledovaný a väznený. Niektoré z týchto útokov pravdepodobne súviseli s jeho konverziou k polygamii, ktorá vtedajšej spoločnosti vyvolala veľkú nevôľu. On sám tvrdil, že posvätnú prax viacnásobného manželstva mu spolu s Bohom zjavili anjeli, a preto nadviazal niekoľko známostí mimo svojho pôvodného manželstva.

Časom sa Cirkev Ježiša Krista začala zhromažďovať v Kirtlande v štáte Ohio, kde sa jej prívrženci rozhodli postaviť veľký chrám a založiť banku. Zároveň založili spoločenstvo v okrese Jackson v štáte Missouri v nádeji, že založia Nový Jeruzalem (mesto Sion). V roku 1833 však boli odtiaľ vyhnaní kvôli stupňujúcemu sa konfliktu medzi mormónmi a nemormónskymi obyvateľmi.

Z Kirtlandu musel nakoniec utiecť aj prorok Joseph Smith a jeho nasledovníci, konkrétne do štátu Missouri, kvôli nepriateľstvu niektorých členov cirkvi po krachu miestnej banky. Po jeho smrti sa veriaci v Kirtlande odtrhli od pôvodnej cirkvi a vytvorili nové mormónske spoločenstvo, ktoré je dnes známe ako Spoločenstvo Krista.

Hoci svätí v Missouri žili paralelne so svätými v Kirtlande, v roku 1838 sa udalosti vyvíjali pomerne rýchlo. V tom čase bol Joseph Smith vo väzení a missourskú cirkev viedol Sidney Rigdon, ktorý sa neskôr stal významným vodcom Svätých. V tom čase začali ozbrojení mormóni známi ako daniti, ktorí mali chrániť Svätých pred útokmi zvonka, presadzovať zabíjanie mormónskych odpadlíkov.

V júni 1838 Sidney Rigdon predniesol prejav známy ako „soľná kázeň“, v ktorom odpadlíkov označil za soľ, ktorú treba rozbiť. V dôsledku toho väčšina z nich utiekla z mormónskych miest a komunít. Dáni následne zaútočili na mesto Gallatin, ktoré bolo centrom ľudí odmietajúcich mormónov na vedúcich pozíciách v niektorých oblastiach, vypálili ho a zrovnali so zemou.

Danitský oponent menom Thomas B. Marsch spolu s ďalším apoštolom Orsonom Hydeom všetko nahlásili úradom. To viedlo k vyhláseniu „vyhladzovacieho dekrétu“, ktorý umožňoval každému obyvateľovi Missouri vyhnať alebo zabiť každého mormona, ktorý sa stal „nepriateľom štátu“. Mnohí svätí spolu s Prorokom odišli do štátu Illinois, kde vybudovali mesto Nauvoo.

V roku 1841 sa Joseph Smith stal členom slobodomurárov a neskôr zaviedol obrad obdarovania, ktorý sa stal jedným z vrcholných obradov mormonizmu (dnes ním prechádza každý dospelý člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorý je toho hoden). Smitha však neskôr zatkol a v roku 1844 zavraždil ozbrojený dav, čo viedlo k rozkolu v cirkevnom spoločenstve a sporom o nástupníctvo.

Najstarší apoštol cirkvi, Brigham Young, ktorý sa stal druhým prezidentom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, sa rozhodol spolu so svojimi nasledovníkmi presťahovať na Divoký západ (mimo dosahu štátnej moci USA) kvôli neznášanlivosti mormónov. Uprostred divočiny potom nariadil postaviť nové mesto, z ktorého sa neskôr stalo Salt Lake City, hlavné mesto Utahu.

Mormónska viera

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní uznáva štyri knihy, na ktoré sa jej členovia odvolávajú ako na štandardné diela. Patrí medzi ne Biblia, Kniha Mormonova, Nauka a zmluvy a Perla Veľkej ceny. Z ich učenia vyplýva, že základným kameňom mormonizmu je kňazská moc, ktorá bola vrátená na zem prostredníctvom anjelov. Členovia Cirkvi tiež veria v postupné pokračujúce zjavenie.

Základné učenie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní spísal Joseph Smith do 13 článkov viery. O Bohu sa hovorí, že sa skladá z troch osôb, ktorými sú Otec, Syn a Duch Svätý. Ich cieľom je priviesť ľudstvo k nesmrteľnosti a zabezpečiť večný život. Kým Otec a Syn majú normálne fyzické telo z mäsa a kostí, podľa ktorého bol človek stvorený, Duch Svätý má len duchovné telo.

Napríklad členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní môžu prijať krst až po dovŕšení 8 rokov. Nesmú to byť teda menšie deti, ktoré by neboli schopné plne pochopiť jeho význam a nemohli by sa preň rozhodnúť z vlastnej vôle. Týmto obradom človek uzatvára zmluvu s Bohom a súhlasí s tým, že bude dodržiavať prikázania a nasledovať Krista.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní tiež veria, že rodiny môžu byť spolu nielen počas pozemského života, ale aj po smrti. Preto uzatvárajú manželstvá na večnosť a dodržiavajú zákon čistoty. Okrem toho veľa pátrajú v rodinnej histórii, aby našli svojich predkov a vykonali pre nich spasiteľské obrady v chráme.

Muži a ženy potom môžu slúžiť misiu, ktorá je dobrovoľná, ale od mužov sa očakáva, pretože tak plnia svoju kňazskú zodpovednosť. Zatiaľ čo muži slúžia 24 mesiacov, ženy slúžia len 18 mesiacov. Pomáhajú ohlasovať evanjelium a poskytovať humanitárnu pomoc po celom svete na miestach, kde je to najviac potrebné.

Fungovanie Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní

Hierarchia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je odvodená od klasického kresťanstva. Každý človek, ktorý je toho hoden, môže prijať kňazstvo, čo je moc udelená Bohom ľuďom, prostredníctvom ktorej možno vykonávať obrady a zázraky. Cirkev potom riadi prorok, ktorý je zároveň prezidentom, v spolupráci s dvoma poradcami a Kvorum dvanástich apoštolov.

Činnosť Cirkvi je financovaná prostredníctvom desiatkov. To znamená, že členovia musia odvádzať 10 % zo svojho platu alebo akéhokoľvek iného zisku do cirkevného rozpočtu, z ktorého sa následne hradia rôzne cirkevné aktivity, ako je stavba kostolov, prevádzka kaplniek alebo misijná činnosť. Toto je jediný zdroj peňazí okrem podnikateľských aktivít korporácie predsedu CJKSPD.

Ako žijú mormóni?

Aké sú mormónske zvyky a pravidlá? Vo svojich chrámoch uzatvárajú manželstvá na večnosť, čo sa nazýva pečatenie. Mormónske rodiny majú zvyčajne veľa detí. Okrem toho sú pondelkové večery venované stretnutiam ich jednotlivých členov, keď ľudia vo svojich domovoch organizujú tzv. rodinný domáci večer. To umožňuje všetkým stráviť viac času spolu.

Mormóni zároveň dodržiavajú tzv. zákon čistoty, ktorého chápanie sa však v jednotlivých mormónskych komunitách líši. Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa však musia zdržať nezáväzných sexuálnych vzťahov, pretože by tým porušili svoju morálnu čistotu. Za porušenie tohto zákona hrozia menšie i väčšie tresty vrátane vylúčenia z Cirkvi.

Členovia cirkvi najčastejšie uctievajú Boha vo svojich domovoch, kde sa pravidelne modlia (osobné modlitby a rodinné modlitby). Okrem toho sa venujú aj rodinnému a osobnému štúdiu Písma. O vzdelávanie detí sa zvyčajne starajú ich rodičia, ktorým cirkev pomáha, ale nie je ich hlavným zdrojom informácií. Rodičia sa môžu so svojimi deťmi doma rozprávať o evanjeliu.

V roku 1835 napísal Joseph Smith text známy ako Slovo múdrosti. Definuje, ktoré potraviny by mal človek jesť a ktorým látkam by sa mal úplne vyhýbať. Preto členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní neberú drogy, nefajčia a nepijú alkohol, kávu ani čierny či zelený čaj. Okrem toho by sa mali zdravo stravovať, dostatočne spať a pravidelne športovať.

Všeobecný životný štýl mormónov je tiež špecifický. Raz mesačne sa postia (24 hodín) a ušetrené peniaze venujú na pomoc ľuďom, ktorí nemajú prostriedky na nákup jedla a pitia. Okrem toho si nechávajú ročnú zásobu potravín a iných potrebných vecí, ako aj peňazí. To by im malo pomôcť prežiť ťažké časy a kritické situácie (napríklad nezamestnanosť). Okrem toho by sa mormóni mali vyhýbať tetovaniu, ktoré by údajne znesväcovalo ich telo.

Aké oblečenie mormóni nosia?

Počas dospievania mormóni chodia na misijnú cestu, ktorá trvá dva roky. Je to akási náboženská povinnosť a nevyhnutná služba ich cirkvi. Predtým však musia byť zasvätení v chráme. Každý mormón vtedy dostane špeciálnu bielu spodnú bielizeň, ktorú musí nosiť vždy (okrem kúpania a športových aktivít). Je to pripomienka ich oddanosti viere a údajne môže človeka ochrániť pred pôsobením zlých síl.

Mormóni a polygamia

Najväčšia kontroverzia okolo mormónov sa týka ich postoja k polygamii. Ide o prax, pri ktorej môže mať muž viacero manželiek súčasne a na druhej strane žena môže mať viacero mužov súčasne. Túto prax zaviedol pôvodný prorok Joseph Smith a potom ju všetkým členom mormónskej cirkvi prikázal jeho nástupca Brigham Young.

Ľuďom, ktorí neboli prívržencami tejto viery, sa táto prax, samozrejme, nepáčila. Preto bol Wilford Woodruff, štvrtý prezident Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, po veľkom nátlaku federálnych orgánov Spojených štátov amerických nútený v roku 1890 polygamiu zrušiť, aby mohol byť Utah prijatý za štát Únie. Mnohí členovia však polygamiu neodmietli ani po tomto kroku.

Dnes už Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní polygamiu väčšinou nepraktizuje. Mnohoženstvo sa však stále vyskytuje v nezávislom spoločenstve známom ako Fundamentalistická cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (FLDS) a za mnohoženstvo alebo sobáše neplnoletých dievčat bolo niekoľkokrát zatknutých a odsúdených.

Koľko je mormónov?

Na základe štatistík spred niekoľkých rokov je na svete viac ako 16 miliónov členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorí sú rozptýlení v približne 190 rôznych krajinách. Mormóni najčastejšie obývajú, samozrejme, Spojené štáty (sú hojne zastúpení v Utahu), ale sú hojne zastúpení aj na niektorých iných miestach.

Na Slovensku žije asi 305 registrovaných členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Ich pobočka sa nachádzajú v Bratislave, Košiciach, Žiline a Trenčíne. Najbližší chrám majú v Nemecku.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!