JEDLÝ GAŠTAN: Ako ho pestovať a prerezávať?

Akonáhle človek raz ochutná jedlé gaštany, väčšinou ich kúzlu úplne prepadne. Ak aj vás uchvátila táto netradičná pochúťka, iste teraz premýšľate, či by bolo možné zaistiť si jej prísun aj pomocou vlastných zdrojov. Prezradíme, ako zvláda jedlý gaštan pestovanie v našich podmienkach, kedy sa vykonáva výsadba gaštana a na aké choroby či škodcu by ste si mali dať dobrý pozor.

Ako spoznať gaštan jedlý?

Gaštan jedlý, ktorý môžete poznať aj ako gaštan siaty je opadavý listnatý strom z čeľade bukvovité. Jeho borka je v mladosti hladká a olivovo hnedá, neskôr sa však mení na hnedo šedú a býva výrazne rozpukaná. Listy sú striedavo postavené, krátko stopkaté, majú tvar podlhovasté elipsy a pílkovité okraje. Vrchná strana má lesklú tmavo zelenú farbu, spodná je skôr svetlejšia.

Podľa odborníkov je jedlý gaštan strom, ktorý je samoopelivý, ale v ideálnom prípade by mal mať aj druhého opeľovača. Pri pestovaní samostatných stromov totiž existuje riziko výskytu hluchých plodov. Kvety gaštana sú jednodomé a jednopohlavné. Jedná sa o priame alebo málo previsnuté jahňady, ktoré dosahujú dĺžku až 15 centimetrov a objavujú sa od mája do júna.

Čo sa týka charakteristických plodov, ide o tmavo hnedé a lesklé nažky, ktoré pestovatelia označujú ako gaštany alebo Maroni. Vyskytujú sa v pichľavom obale, ktorý praská štyrmi švami. U planých odrôd gaštanov sú tieto plody skôr menšie (lesné gaštany), v prípade šľachtených kultivarov môžu byť ale pomerne veľké.

Odrody gaštana

Keď ľudia hovoria o gaštane, väčšinou si predstavujú vzrastlúu drevinu, ktorá sa vysádza v parkoch alebo alejach. Takýto strom potom bežne dorastá do výšky 20 až 25 metrov, má veľmi širokú vajíčkovitú korunu a hrúbka jeho kmeňa niekedy dokonca presahuje 2 metre. Dnes ale existujú aj špeciálne vyšľachtené varianty, ktoré sú prispôsobené pestovaniu na záhrade a dorastajú maximálne 10 metrov.

Na slovenskom trhu je dostupný rad šľachtených odrôd, ktoré sa sadia na semenáče gaštana siateho. Na rozdiel od klasických gaštanov, u ktorých sa prvých plodov dočkáte najskôr za 10 rokov, môžu tieto variety plodiť už štvrtým alebo piatym rokom po výsadbe. Ich koruny sú menej rozložité a bez obáv ich preto môžete vysadiť na svoju záhradu.

Obľúbené odrody gaštanu siateho:

• gaštan jedlý Volou,
• jedlý gaštan Lyon,
• jedlý gaštan Maraval,
• jedlý gaštan Marsol,
• jedlý gaštan Marigoule,
• jedlý gaštan Migoule,
• jedlý gaštan Vignols,
• gaštan jedlý Voliotika,
• gaštan jedlý Sweet Dreams,
• gaštan siaty Variegata.

Jednou z pomerne často pestovaných odrôd je gaštan jedlý Bojar. Ide o stredne raný kultivar mohutného vzrastu, pre ktorý je typická valcovitá koruna. Plodnosť je v tomto prípade veľká a pravidelná, pričom úrody sa dočkáte začiatkom októbra. Najlepšie sa bude tomuto gaštanu dariť v teplejších oblastiach. Na väčších záhradách sa potom dá využiť ako okrasná drevina.

Obľúbený je tiež jedlý gaštan Mistral, ktorý patrí medzi neskoré odrody. Tento kultivar vytvára košatou, guľovitou a pomerne riedku korunu, plodí neskôr, ale úroda býva bohatá a pravidelná. Na gaštany si však budete musieť počkať až do konca októbra alebo začiatku novembra. Má rád skôr teplejšie miesta a v horských či podhorských oblastiach vyžaduje chránená stanovište.

Medzi často predávané odrody gaštana jedlého sa potom radí aj slovenský kultivar Marcus, ktorý je vhodný aj do vyšších polôh okolo 600 metrov nad morom. Plody tejto odrody sú pomerne veľké a vo vhodných podmienkach sa začínajú objavovať približne okolo piateho roku po výsadbe. Pokiaľ ale tento gaštan chcete pestovať vo vyšších polohách, budete si na plody musieť počkať zhruba 8 rokov.

Ako pestovať gaštan jedlý?

Ak vás nadchli pečené gaštany, ktoré ste ochutnali na vianočných trhoch, alebo recepty z jedlých gaštanov, ktorých chuť vám dodnes nedá spať, určite by ste radi vedeli, ako zvláda gaštan jedlý pestovanie v našich podmienkach a čo je nutné tejto drevine zabezpečiť. Najprv je potrebné poznamenať, že sa gaštan siaty na našom území dá pestovať dvoma rôznymi spôsobmi.

Prvým z nich je samozrejme pestovanie jedlých gaštanov zo semien, ktoré je nutné stratifikovať, čo znamená, že musí prejsť mrazom. Zvyčajne sa teda vysievajú na jar, ale môžete to vyskúšať pokojne aj na jeseň po zbere. V takom prípade však budete musieť chrániť vysiate gaštany pred hlodavcami a vtákmi. Dôležité je potom zvoliť vhodné trvalé stanovisko, pretože gaštany majú mohutný koreň a presádzanie nie je ľahké.

Vzhľadom na to, že semenáče začínajú plodiť ešte len za 15 až 20 rokov po výseve, lepšou voľbou sú pre jedlý gaštan sadenice. Jedná sa o šľachtené odrody, ktoré sa sadia na semenáče gaštana siateho. Ich značnou výhodou je skutočnosť, že začínajú plodiť oveľa skôr, úroda je zvyčajne bohatá a plody sú veľmi kvalitné.

Vhodné rastové podmienky

Hoci sú naše klimatické podmienky iné ako na miestach, kde sa gaštany pestujú vo veľkom, dajú sa tieto dreviny v Slovenskej republike pomerne úspešne vysádzať, pretože vyšľachtené odrody gaštana siateho bývajú značne prispôsobivé. Najlepšie sa týmto stromom pritom darí v nížinách a bohatú úrodu si každoročne chvália pestovatelia vo vinorodých oblastiach.

Na pestovanie gaštana siateho sú vhodné hlboké kyprej pôdy s vysokým obsahom fosforu a draslíka, ktorých kyslosť (pH) by sa mala pohybovať v rozmedzí od 5 do 5,6. Pozor si však dajte na aktívny vápenec, na ktorý je gaštan obzvlášť citlivý. Dôležitým faktorom je potom aj dobrá priepustnosť pôdy, pretože v ťažkých a vodou obohatených ílovitých zeminách dochádza k rýchlemu šíreniu chorôb a hniloby.

Na našom území sa môžu gaštany potýkať s neskorými mrazíky, a preto by ste mali mladé stromčeky dostatočne chrániť jutou. Pozor si dajte aj na silné slnečné lúče, ktoré na jar spôsobujú pukanie alebo praskanie kôry na kmeni, kadiaľ by dovnútra mohla preniknúť infekcia alebo hubová choroba. Mladé stromčeky je potom nutné chrániť tiež pred ohryzením zverou.

Pri vysádzaní do vyšších polôh je dobré zvoliť radšej záveterné miesta. Gaštan totiž nemá rád mrazíky, náhle zmeny teploty ani vysušovanie pôdy, ku ktorému dochádza predovšetkým počas horúcich letných dní. V ideálnom prípade by ste pre neho mali nájsť stanovište, kde priemerná ročná teplota presahuje 7 ° C a úhrn zrážok je vyššia ako 550 milimetrov.

Jedlý gaštan výsadba

Gaštany sa predávajú ako voľnokorenné stromčeky (bez kontajnera), ktoré nemajú pevný koreňový bal. Nešetrite preto dobrou zeminou ani dostatočnú zálievkou a na dno použite rašelinu alebo zeminu pre ihličnany. Majte tiež na pamäti, že gaštan okolo seba potrebuje dostatočný priestor a nemal by sa vysádzať v tmavom poli iných drevín. Z dôvodu kvalitného opelenia by ste navyše na jednom mieste mali vysadiť aspoň dva gaštany.

Ak ste si pre pestovanie vybrali gaštany vo forme sadeníc, odporúčané rozostupy by sa mali pohybovať v rozmedzí od 10 do 15 metrov. Keď to však vaša záhrada dovolí, radšej voľte zakaždým väčšiu vzdialenosť. Ak sa chystáte gaštanyv pestovať zo semena, pestovatelia odporúčajú vysádzať stromy zhruba 15 metrov od seba. U rubovaných stačia menšie vzdialenosti, pretože ich koruny nebývajú tak rozložité.

Gaštan jedlý prijíma živiny prostredníctvom mykorhirzních húb, ktoré sú schopné sprostredkovať prenos dôležitých látok na koreňovej sústave. Pri výsadbe by ste preto mali tieto huby gaštana zabezpečiť. To možno docieliť buď prirodzenou cestou, kedy stromčeku doprajete vedro bukovej hrabanky, alebo umelo, napríklad pomocou prípravku menom ECTOVIT.

O mladé stromčeky by ste sa mali v prvých rokoch po výsadbe dobre starať. Kým koreňová sústava nezasahuje dostatočne hlboko, je nutné počas sparných a suchých dní vykonávať dostatočnú zálievku. Hoci gaštany dokážu zniesť teploty až okolo -27 ° C, cez zimu sa mladé kmienky radšej obaľujú jutou. Hnojenie sa vykonáva bežne dostupnými hnojivami podobne ako u ovocných stromov. Na jar sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom dusíka, na jeseň zase tie s vyšším obsahom fosforu.

Počas roka pestovatelia odporúčajú gaštan približne 3x až 4x okopať, a to po dobu prvých 4 až 6 rokov. Okolo sadeníc potom môžete umiestniť tiež posekanú trávu, pod ktorou sa drží vlhkosť, vďaka čomu stromček lepšie prosperuje. Hoci počas prvých rokov vyžaduje gaštan v priebehu horúcich letných dní dostatočnú zálievku, neskôr už nemusíte strom zalievať, pretože bude už hlboko zakorenený.

Jedlý gaštan rez

Najlepším tvarom pre pestovanie gaštana je vysokokmene s prirodzene rastúcou korunou. Okrem toho je ale samozrejme možné pestovať tieto dreviny tiež v krovitej forme, ktorá je vhodná hlavne pre dekoratívne účely. Ak zvolíte prvú možnosť, priebežne režte postranný obrast tak, aby prvé konáre nasadali na kmienok vo výške zhruba 160 až 170 centimetrov.

Malé semenáčiky sa tretí rok po výsadbe na jar zrezávajú zhruba o 10 až 15 centimetrov, počas štvrtého roka je potom výhony dobré zakrátit zhruba o tretinu. Ak sa chcete pustiť do úpravy rozložitej koruny gaštana, ponechajte 4 alebo 5 kostrových konárov spoločne s terminálom a jednotlivé výhony skráťte o tri štvrtiny ich dĺžky takým spôsobom, aby terminál kostrové konáre mierne presahoval.

Ďalej sa vykonáva aj letný rez, kedy je vhodné odstrániť všetky nadbytočné a zahusťujúca letorasty. Prostredníctvom tohto rezu potom vytvoríte základný tvar koruny, ktorý stačí počas nasledujúcich rokov udržiavať presvetľovacím rezom. Ten slúži na odstránenie všetkých príliš zahusťujúcich, poškodených a suchých konárov.

Gaštan jedlý: choroby a škodcovia

Ak ste sa pustili do pestovania tejto dreviny, iste vás zaujíma, či ohrozujú jedlý gaštan choroby, a či by ste sa mali báť, že stromček po výsadbe napadnú nejakí škodcami. Gaštan jedlý je hostiteľom veľkého množstva húb. Väčšina z nich žije skôr na odumretých častiach dreviny alebo predstavuje fakultatívne parazity, ktorí vyhľadávajú oslabené stromy a nemajú veľký hospodársky význam.

Na mladých gaštanoch však môžu parazitovať huby, ktoré majú na svedomí vädnutie listov, tvorbu nevzhľadných škvŕn a zasychania výhonov, čo môže spôsobiť úhyn stromčekov. Ak však správne ošetríte gaštanv prostredníctvom fungicídnych prípravkov, nemusíte sa týchto húb príliš obávať.

Medzi najnebezpečnejšie patogénne druhy v tomto prípade patrí Cryphonectria parasitica, ktorá spôsobuje rakovinu kôry čiže kôrovú nekrózu gaštana. Jej vplyvom dochádza k žltnutiu, hnednutie a usychanie listov, pričom strom vädne od vrcholu koruny. V kôre konárov a kmeňa vznikajú červenohnedé lézie, dochádza k pozdĺžnemu popraskaniu a napadnutá vetva neskôr odumiera.

Ďalej sa môže gaštan potýkať s atramentovou chorobou, za ktorej rozvoj sú zodpovedné huby Phytophthora cambivora a Phytophthora cinnamomi. Problémy však môžu spôsobiť aj drevokazné huby. Čo sa týka škodcov, pozor by si pestovatelia gaštanov mali dať predovšetkým na tieto druhy:

• obaľovač ořešákový,
• obaľovač orechový,
• obaľovač bukvicový,
• zobonoska dubová,
• minovníček dubový,
• dlhonosec sloní,
• nosatec lieskový.

Kedy plodí jedlý gaštan?

Plody gaštana sa každoročne zberajú v období od konca septembra zhruba do konca októbra (niekedy do začiatku novembra). Vždy to však záleží na konkrétnej odrode, polohe stromu a miestnych klimatických podmienkach. Plody sa ručne zbierajú zo zeme (ideálne v pevných rukaviciach) a je nutné gaštany vylúpnuť z ostnatého obalu. V surovom stave sú nepríjemne trpké, takže pred konzumáciou sa musia tepelne upraviť.

Gaštan jedlý predaj

Ak túžite po bohatej úrode veľkých plodov, rozhodne si kúpte naštepované gaštanyv. Ideálne je zakúpiť už urastenejšie stromčky s výškou 150 až 180 centimetrov. Jeho cena je samozrejme vyššia, ale ak ide o preverenú naštepenú odrodu, bude tu zaistená kvalita materské rastliny. Ak si kúpite urastenejší stromček, čoskoro navyše budete môcť žať prvé plody.

Gaštanyv môžete kúpiť vo väčších záhradníctvach alebo prostredníctvom internetu. Ich cena sa samozrejme vždy odvíja od toho, o akú konkrétnu odrodu ide, aký je jej vek a do akej výšky už požadovaná drevina stačila vyrásť. Pohybuje sa však v rádoch niekoľkých desiatok euro.