Ako rozpoznať HRÍB KOVÁR?

Našli ste v lese hríb kovár a márne si lámete hlavu, ako s ním teraz naložiť? Táto huba zaujme na prvý pohľad svojou výraznou farbou, zamatovým klobúkom a tým, že zvyčajne rastie vo veľkých skupinách. Povieme vám, či je hríb kováč jedovatý, ako určiť hríb kováč a rozoznať ho od iných podobných druhov alebo prečo sa tento hríb medzi ľuďmi vlastne nazýva modrák.

Čo je to hríb kovár?

Hríb kovár (latinsky Neoboletus luridiformis) je jedlá huba z čeľade hríbovitých, ktorá je v našej oblasti pomerne rozšírená. Ľudia ju radi zbierajú, pretože je veľmi chutná, voňavá a pre mnohých aj vizuálne atraktívna vďaka svojim sýtym farbám. Zvyčajne sa označuje aj ako modrá huba, pretože pri narezaní alebo akomkoľvek poranení pomerne rýchlo zmodrie.

Aby toho nebolo málo, kovár sa vyznačuje aj pomerne vysokou odolnosťou voči červivosti a dobre znáša skladovanie v čerstvom stave. Dá sa použiť na prípravu veľmi chutných receptov, ale pred konzumáciou musíte túto hubu vždy dostatočne tepelne upraviť. Ak to neurobíte, surové alebo nedostatočne uvarené kováčiky vám môžu spôsobiť nepríjemné tráviace problémy.

Ďalšie možné názvy

V minulosti bol hríb kovár zaradená do sekcie Erythropodes a rodu Boletus, pričom v druhej polovici 20. storočia sa používal názov Boletus erythropus, ktorý zaviedol mykológ Christiaan Hendrik Persoon v roku 1801. Až neskôr sa však zistilo, že jeho opis druhu nezodpovedá hríbu kovárovi, ale skôr sa hodí na hríb kolódiový alebo Quéletov.

Z tohto dôvodu začali niektorí ľudia uprednostňovať názov Boletus luridiformis, ktorý v roku 1844 zaviedol mykológ F. W. G. Rostkovius. Na základe vykonaných biomolekulárnych analýz však bola v roku 2014 huba kováčik preklasifikovaná z rodu Boletus do nového rodu s názvom Neoboletus. Zároveň bolo vytvorené nové meno, a to Neoboletus luridiformis.

Okrem toho sa však môžete stretnúť aj s množstvom ďalších synoným, ako napríklad Tubiporus erythropus, Boletus miniatoporus, hríb červenonohý, hríb červenohrdlý alebo hríb kováč modrastý. Okrem toho sa na našom území používa aj veľké množstvo nárečových názvov, medzi ktorými, samozrejme, dominuje výraz modrák alebo hríb modrák, a to kvôli dužine, ktorá po rozkrojení okamžite zmodrie.

V každom regióne by ste však našli aj mnoho ďalších originálnych výrazov na označenie kováčskej huby. Medzi ďalšie obľúbené ľudové názvy patrí cigánka, červený hríb, makovec, dubák, lúčny hríb, jedľový modrák, ohnivák, comprda, červené nohavice, mráčik, sinal, sural, sladký modrák, zajačik alebo podžal.

V šumavsko-zadovskom regióne sa hríb kováč niekedy nazýva hríb červený, ale treba vedieť, že tento názov patrí spravidla inému druhu z čeľade hríbov žltohnedých. Keďže táto huba bola kedysi pre svoj vzhľad a farbu považovaná za strašidelnú pre ľudí (čo, mimochodom, platí pre niektorých hubárov dodnes), vyslúžila si huba modráčik v nemčine názov čarodejnícka huba (Hexen-Röhling).

Ako vyzerá hríb kovár?

Podľa mykológov je hríb kovár, ktorý sa zaraďuje medzi farebné a modrasté druhy húb. Jej klobúk dosahuje v priemere 5 až 20 cm a v mladosti je polguľovito smaltovaný, kým v dospelosti je viac rozprestretý až vankúšovitý. Z hľadiska sfarbenia je najčastejšie tmavohnedý, čiernohnedý, plavý alebo dokonca olivovohnedý, ale jeho okraj je zvyčajne okrovožltkastý.

Za sucha je klobúk kovár na dotyk zamatový, ale keď je mokrý, má lepkavý vzhľad. Keď hríb kováč zostarne alebo sa zvrásni, farba klobúka sa zmení na sivočiernu. Hľuzy sú potom žltozelené, môžu byť až 3 cm dlhé a po rozkrojení rýchlo zmodrajú.

Póry tejto huby sú v mladosti zvyčajne žlté, ale postupne získavajú tmavý krvavočervený odtieň. Na konci blednú do olivovej farby a akýkoľvek dotyk spôsobuje ich rýchle zmodranie. Zriedkavo sa však môžete stretnúť aj so špecifickými odrodami tejto huby, ktorých póry sú svetlejšie ako póry kováča obyčajného a ktoré rýchlo menia svoj pôvodný červený odtieň na oranžový, červenožltý alebo žltý.

V tomto prípade je tŕň spočiatku vajcovitý, ale potom sa stáva súdkovitým až paličkovitým. Dorastá do výšky 6 až 15 cm a je hrubý približne 2 až 4 cm. Takmer celý je červený, ale v hornej časti je žltý a v dolnej časti olivový s bledožltou plstnatou bázou. Pri bližšom pohľade má strednú časť žltého základu, ktorý je posiaty červenou farbou.

Na rozdiel od niektorých iných druhov húb nemá kováč sieťku a po stlačení okamžite zmodrie ako póry pod klobúkom. Dužina je spravidla pevná, v klobúku bledožltá a v tŕni sýtožltá. Na vzduchu okamžite zmodrie a časom získa sivastý odtieň. Výtrusy, ktoré sú podlhovasté a vretenovité, majú olivovožltú farbu.

Vzácnejšie odrody

Hoci o tom mnohí hubári nevedia, hríb kovár vytvára aj niekoľko pomerne vzácnych foriem, ktoré sa od seba líšia farbou. Môže to byť spôsobené napríklad stratou niektorých pigmentov v povrchových vrstvách plodníc. Konkrétne ide o tieto druhy:

• Hríb kovár žltý (Boletus luridiformis var. junquilleus) – hoci bol pôvodne považovaný za samostatný druh, neskôr bol klasifikovaný ako xantoidná odroda hríba kováča, hoci táto otázka stále nie je úplne vyriešená (v roku 2014 bol opäť označený ako samostatný druh Neoboletus junquilleus). Na rozdiel od klasických modrákov nie je vôbec červený, ale všetky časti tejto huby hrajú rôznymi odtieňmi žltej farby. Dužina je však na reze tiež modrá a na klobúku sa neskôr objavujú hrdzavé škvrny.
• Hríb kovár odfarbený (Boletus luridiformis var. discolor) – plodniciam tejto odrody chýbajú niektoré pigmenty, takže klobúk je skôr svetlejší (žltkastý alebo okrový, neskôr s hrdzavým alebo oranžovým nádychom). Póry sú svetlejšie ako v prípade bežných modrastých klobúkov a po otvorení klobúka vyblednú. Farba sa mení z červenej na oranžovú, červenožltú alebo žltkastú s miernym červenkastým nádychom. Dužina je na reze stále modrá.
• Hríb kovár nemenný (Boletus luridiformis var. immutatus) – táto odroda vyzerá na prvý pohľad rovnako ako obyčajná kováčikovitá huba, ale po rozkrojení alebo inom narušení huba nezmodrie.
• Hríb kovár červenohnedý – v tomto prípade zostávajú póry červené alebo tehlové ako u bežnej modrej huby, ale povrch klobúka sa výrazne líši v odtieni. Je ružový, červený alebo ružovofialový.
• Hríb Melzerov (Boletus melzeri) – ide o druh hríba kováča, ktorý sa líši farbou dužiny na reze. Nezmodrie, ale získa červený odtieň a potom sa odfarbí.

Ľudí často zaujíma aj to, či je hríb kováč chránený alebo či ho môžu zbierať podľa vlastného uváženia. Ak vás táto otázka trápi, majte na pamäti, že klasická forma huby nie je chránená. V Červenom zozname húb Slovenskej republiky je však hríb modrák žltý uvedený ako kriticky ohrozený druh, ktorý by sa nemal zbierať na bežnú spotrebu.

Kde rastie hríb modrák?

Máte záujem dozvedieť sa o tejto hube viac a použiť ju ako základ pre svoje obľúbené recepty? Ak áno, určite vás poteší, že tento druh rastie v celej Európe, na Kaukaze a v Malej Ázii. V našej krajine patrí medzi najrozšírenejšie farebné huby, pretože je veľmi tolerantná a možno ju nájsť od nížin až po horské oblasti.

Pokiaľ ide o špecifické rozšírenie, podľa mykológov je kováčik hubou, ktorá znáša kyslé až mierne zásadité pôdy. Preto ju možno nájsť v ihličnatých, zmiešaných a listnatých lesoch. Vytvára mykorízu s rôznymi drevinami vrátane smreka, duba, buka, borovice a jedle. Plody môžete nájsť zvyčajne od mája do októbra.

Hríb kovár zámena

Hoci sa niekomu môže zdať, že modrák je huba, ktorú si nemožno zameniť so žiadnym iným druhom, v skutočnosti dochádza k pomerne veľkým nejasnostiam. Asi najčastejšie sa zamieňa hríb kovár a kolodej, ktorý je tiež jedlý a patrí medzi farebné modré huby. Hríb kolodějský má však svetlejší klobúk a nápadnú sieťku na tŕni, ktorú modráky nemajú.

Niektorí ľudia si tiež môžu zamieňať kolodějku s hríbom polosieťkovaným, ktorý má sieťku len na hornej polovici tŕňa, zatiaľ čo spodná polovica sa mení na jemné zrniečka, čím sa podobá na hríb modrák. Okrem toho môžu mať ľudia problém rozlíšiť hríb modrastý od hríba kaukazského. Horná časť jeho tŕňa je však pokrytá sieťkou, ktorá sa smerom k spodnej časti mení na červené plstnaté zrná, čo nie je prípad modráka.

Hríb Quéletov môže byť tiež vzdialene podobný hríbu kovárovi. Hoci je to farebná a modrajúca huba, rastie skôr v teplejších listnatých lesoch. Jeho klobúk je olivovohnedý, oranžový alebo tehlovočervený, póry sú tiež oranžové a jeho tŕň sa vyznačuje čiernohnedými zrnitými šupinami. Na báze má však karmínovo červené sfarbenie.

Treba si však dať pozor aj na hríb kríž, ktorý je mierne jedovatý a zároveň veľmi horký. Má sivobiely klobúk a citrónovožlté póry. Odlišný je však aj jej tŕň, ktorý je v hornej časti žltý, ale smerom k spodnej časti sa mení na červený. Niekedy si ho možno pomýliť s hríbom satanom, ktorý má striebornošedý klobúk, červený tŕň a nohy pokryté jemnou červenou sieťkou.

Na čo je hríb modrák dobrý?

Keďže hríb modrák je jedlý a odolný voči červivosti, ľudia ho radi používajú na prípravu rôznych hubových jedál. Má však ťažko stráviteľnú štruktúru a obsahuje látky, ktoré zmiznú až pri dlhšom varení. Preto sa táto huba musí dlho variť alebo smažiť, aby sa predišlo zdravotným problémom v podobe nepríjemných tráviacich ťažkostí.

Pokiaľ ide o to, ako dlho variť kováčik, aby bol pre váš organizmus bezpečný, zvyčajne sa odporúča variť modrú hubu približne 20 až 25 minút. Ak počas varenia radi sem-tam niečo ochutnáte, tentoraz na to radšej zabudnite, aj keď máte chuť na smaženici alebo hubovej omáčke. Nemuselo by to stáť za to.

Hríb modrák v kombinácii s alkoholom

Veľký počet hubárov, ktorí zbierajú kováče, sa domnieva, že tieto huby by sa nikdy nemali konzumovať spolu s alkoholom, inak by to mohlo mať veľmi negatívne následky. Platí to najmä o hríbe coloradskom, ale hovorí sa to aj o kováčoch. Ak si však dáte vyprážaný hríb a k nemu pivo, nemalo by sa vám nič vážne stať.

V každom prípade by ste to pri kombinácii húb a alkoholu nemali nikdy preháňať. Huby sa zle trávia a modráky sú na tom o niečo horšie ako ostatné druhy. Ich spracovanie výrazne zaťažuje pečeň a žlčník, čo je rovnaké aj pri alkohole. Ak to teda preženiete, môže sa u vás objaviť pocit ťažoby alebo dokonca žlčníkový záchvat.

Hríb modrák recepty

Kovár/modrák je veľmi chutná huba, ktorá sa dobre hodí do jedál, ktoré sa musia dlho variť. Preto sa pridáva najmä do omáčok alebo hubových polievok, ako aj do rôznych hubových zmesí a pomaly varených miešaných jedál. Samozrejme, výborný je aj guláš z modráka, ktorý sa podáva s čerstvým chlebom alebo dokonca s knedľou.

Pokiaľ ide o to, aká úprava je pre halibuta vhodná, vo všeobecnosti sa neodporúča halibuta sušiť, pretože pri tomto spôsobe spracovania stráca svoju typickú hubovú chuť. Niektorí ľudia sa potom môžu obávať, že ich pokrm získa modrý nádych kvôli prítomnosti modrých húb. Tieto huby však do potravín neuvoľňujú žiadne farbivá, takže sa ich rozhodne nemusíte obávať.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!