Ako spoznať PRAVÝ HRÍB?

Išli ste do lesa zbierať huby a chceli by ste si domov priniesť košík plný pravých hríbov, z ktorých potom môžete pripraviť vyprážané huby pre celú rodinu alebo možno skvelú hubovú polievku? V tom prípade by ste mali vedieť, ako vlastne vyzerá pravý hríb. Povieme vám, ako rozpoznať pravé hríby, ktoré druhy hríbov sa tak bežne označujú a čo robiť s pravými hríbmi, keď sa vám podarí nazbierať dobrú úrodu.

Pravé hríby

Termínom „pravé hríby“ sa v súčasnosti označuje skupina niekoľkých jedlých druhov húb z rodu Boletus, ktoré patria medzi naše najobľúbenejšie a najvyhľadávanejšie huby vôbec. Ľudia ich majú radi nielen pre ich krásny vzhľad, vďaka ktorému hneď upútajú pozornosť hubárov v lese, ale predovšetkým pre ich jemnú chuť a výraznú hubovú arómu, ktorá sa naplno prejaví pri ich sušení.

Pravé hríby sú známe aj ako praváky, belohríby alebo biele hríby. Môžete sa však stretnúť aj s inými názvami, ako napríklad prérijné, tvrdé a habáňové alebo jednoducho hríby alebo hríbiky. Pokiaľ ide o vedecké synonymá, používajú sa názvy tvrdé huby alebo ušľachtilé huby. Pôvodne sa takto označovali len pravé hríby, ale neskôr sa význam tohto termínu rozšíril aj na iné druhy.

Okrem jemnej chuti hubári oceňujú všestranné využitie húb v kuchyni, kde sa dajú pripraviť na mnoho rôznych spôsobov. Vo všeobecnosti však ľudia oceňujú aj to, že pri ich zbere zvyčajne nehrozí zámena za jedovaté huby. Okrem toho sa ľahko čistia, krájajú a spracúvajú, takže sa o ne človek nemusí príliš starať.

Aké druhy pravých hríbov existujú?

Pravé hríby sa vyznačujú niekoľkými špecifickými znakmi, vďaka ktorým ich zaručene spoznáte. V prvom rade ide o čisto bielu dužinu, ktorá sa pri narušení nemení (pri rozkrojení nezmodrie ani nezmení inú farbu). Okrem toho vydáva príjemnú hubovú vôňu, má lahodnú chuť a v prípade zrelých plodníc možno pozorovať aj olivovožlté rúrky.

Druhy pravých hríbov:

• Hríb smrekový (Boletus edulis),
• hríb dubový (Boletus reticulatus),
• muchotrávka borovicová (Boletus pinophilus),
• hríb hnedofialový (Boletus separans),
• hríb bronzový (Boletus aureus).

Identifikácia pravých hríbov by nemala byť pre hubárov zložitá. Na našom území v súčasnosti rastú štyri z uvedených druhov, a to hríb smrekový, hríb dubový, hríb borovicový a hríb bronzový. Prvé dva patria medzi obľúbené úlovky hubárov, ale druhé dva sú na Červenom zozname húb Slovenskej republiky v kategórii zraniteľných druhov. To znamená, že sú chránené a nesmú sa zbierať.

Výskyt pravých hríbov

Pokiaľ ide o to, kde hríb pravý rastie, jednotlivé druhy sa do určitej miery líšia. V okolí sa zvyčajne vyskytujú rôzne symbiotické dreviny, ale nie je to taká výlučná skutočnosť, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V skutočnosti slovenské názvy príslušných húb zvyčajne nezodpovedajú vedeckým (latinským) názvom, preto by ste ich nikdy nemali brať doslovne.

Názov huby smrek nevyjadruje výlučnú väzbu na jeden druh stromu. To znamená, že huba rastúca pod smrekom nemusí byť nevyhnutne huba smrek, ale môže byť aj rôznym iným druhom. Konkrétne hríb smrekový rastie aj v blízkosti borovíc, dubov, bukov a briez. Hríb dubový možno nájsť pod dubmi, hrabmi, lipami a gaštanmi, hríb borovicový rastie v blízkosti borovíc, smrekov a bukov a hríb bronzový možno nájsť v okolí dubov a bukov.

Hríb smrekový

Pravdepodobne najznámejšou a najobľúbenejšou pravou hubou v Slovenskej republike je hríb smrekový (Boletus edulis), ktorý sa niekedy nazýva jednoducho hríb pravý alebo hríb obyčajný. Zvyčajne sa objavuje od júla do októbra, rastie najmä v smrekových lesoch, ktoré u nás prevažujú, a v extrémnych prípadoch môže vážiť až 1 kg.

• Klobúk – dorastá do veľkosti 6 – 20 cm (niekedy aj 25 cm), spočiatku má biely povrch, ale na svetle čoskoro zmení farbu na hnedú, niekedy až tmavohnedú. Zriedkavo môže mať strieborné operenie. Čo sa týka tvaru, na začiatku je polguľovitý, neskôr sa stáva sklovitý až takmer plochý.
• Žliabky a póry – najprv biele, potom žltnú alebo žltoolivové a vekom sa menia na zelenoolivové.
• Tŕň – noha huby smrekovej je spočiatku belavá alebo čisto biela, ale neskôr sa na vrchole sfarbí do hneda a spodný tŕň je hnedobiely. Okrem toho je jeho povrch pokrytý belavou sieťkou.
• Dužina – podobne ako u ostatných pravých húb – je čisto biela, ale pod povrchom klobúka môže mať ružovkastú alebo hnedastú farbu. Vždy má príjemnú hubovú vôňu a chuť.

Ak vás zaujíma, kde môžete nájsť huby smrekové, nezabudnite, že sa vyskytujú najmä na severnej pologuli (Európa a Severná Amerika). Na južnej pologuli sa prirodzene nevyskytuje, ale na niektorých miestach sa vysádza umelo. Zvyčajne rastie v kyslých smrekových monokultúrach a menej často pod borovicami. Okrem toho obýva aj zmiešané alebo listnaté lesy od nížinných až po horské.

Čo sa týka zámeny, ľudia si túto hubu najčastejšie zamieňajú s hríbom dubovým, hríbom borovicovým a hríbom žlčovým (tzv. horčicou). Aby toho nebolo málo, hríb smrekový má niekoľko špecifických odrôd, na ktoré môžete pri troche šťastia naraziť. Patrí k nim aj hríb smrekový biely, čo je vybielená forma, ktorá rastie na rovnakých miestach ako klasická forma. Existuje aj hríb smrekový brezový alebo hríb smrekový citrónový.

Hríb dubový

Ďalšou obľúbenou hubou, na ktorú slovenskí hubári nedajú dopustiť, je hríb dubový (Boletus reticulatus). Tento významný druh, ktorý sa výborne hodí na sušenie a na prípravu hubových steakov, má aj mnoho zaujímavých ľudových názvov. Patrí medzi ne napríklad hríb dubový, hríb biely, dubák, dubák, dubák, dubák, hríb panský, podhríb, hríb skalný a hríb tvrdý.

• Klobúk – zvyčajne 5 – 20 cm (maximálne 25 cm) dlhý a spočiatku polguľovitého tvaru, neskôr býva viac klenutý alebo plochokopulovitý. Jeho sfarbenie sa pohybuje od bledohnedej cez tmavšie odtiene hnedej až po hnedookrovú alebo sivohnedú. Povrch môže byť niekedy nerovný, koža je zvyčajne suchá, matná alebo dokonca šupinatá a za suchého počasia sa často rozštiepi.
• Rúrky a póry – spočiatku belavé, neskôr sa menia na žlté alebo žltoolivové, v starobe sa menia na olivovo zelené ako v prípade huby smrekovej.
• Tŕň – jeho tvar je spočiatku súdkovitý alebo vajcovitý, ale neskôr sa mení na paličkovitý. Je typicky mäsitý, v mladosti má hnedastú farbu, neskôr sa stáva jednotne hnedým (t. j. nie je žíhaný). Okrem toho je pokrytá sieťkou, ktorá je spočiatku biela, ale neskôr sa mení na okrovú alebo hnedú.
• Dužina – bielej farby, typická pre pravé huby, s príjemnou hubovou vôňou a sladkou hubovou chuťou.

Vo všeobecnosti sú dubáky rozšírené v Európe, Ázii a Strednej Amerike. U nás sa najčastejšie vyskytujú v listnatých a zmiešaných lesoch, s výnimkou rôznych biotopov ovplyvnených ľudskou činnosťou, ako sú hrádze rybníkov a rôzne parky. Ide o teplomilný druh, ktorý sa vyskytuje od mája do októbra najmä v teplejších nížinných alebo vrchovinných oblastiach (najčastejšie pod dubmi a bukmi).

Okrem toho mykológovia rozlišujú hríb habrový, ktorá sa v súčasnosti považuje za formu alebo odrodu hríbu dubového, ktorá rastie pod hrabmi. Pokiaľ ide o možné zámeny, hríb dubový sa môže zamieňať s hríbom smrekovým, hríbom bronzovým, hríbom borovicovým alebo hríbom žlčovým.

Hríb borovicový

Podľa mykológov patrí hríb borovicový (Boletus pinophilus), ktorý je vynikajúcou jedlou hubou, medzi pravé huby, ale jeho výskyt v našej oblasti je v súčasnosti veľmi obmedzený. Práve z tohto dôvodu je v súčasnosti zaradený do zoznamu ohrozených druhov, konkrétne do kategórie VU (zraniteľný taxón). Táto huba by sa preto mala chrániť a nemala by sa zbierať na konzumáciu.

• Klobúk – Klobúk je zvyčajne 6 – 30 cm široký, v mladosti má zvyčajne polguľovitý tvar, v dospelosti je viac sploštený alebo vankúšovitý. Jeho farba je červenohnedá alebo sýto bordová a jeho povrch je nerovný, hrboľatý a trochu chrastovitý. Spočiatku je klobúk belavý (na okrajoch niekedy až bledoružový) a spravidla má zamatový vzhľad.
• Rúrky a póry – v mladosti belavé, neskôr žltozelené a vo vyššom veku zelené alebo olivové.
• Telo – zvyčajne tvrdé mäsité a v spodnej časti paličkovité (v mladosti dokonca guľovité). Jeho farba je zvyčajne svetlohnedá alebo okrová, ale zvyčajne má červenkastý nádych a jemnú belavú sieťku na vrchole.
• Dužina – opäť pevná a biela, ale s vínovočervenou alebo červenohnedou farbou pod pokožkou klobúka. Na reze sa nemení a má príjemnú hubovú chuť a vôňu.

Hríb borovicový sa najčastejšie vyskytuje v borovicových alebo zmiešaných lesoch od nížin až po horské oblasti. Zvyčajne rastie pod borovicami od mája do októbra, ale možno ho nájsť aj v blízkosti iných stromov. Z hľadiska možnej zámeny si ju vďaka jej charakteristickému vzhľadu väčšina ľudí nezamieňa s inými druhmi. Napríklad hríb bronzový je podobný a len zriedkavo sa dá zameniť s hríbom smrekovým alebo dubovým.

Hríb bronzový

Vzácnym zástupcom pravých hríbov je hríb bronzový (Boletus aureus), ktorý sa nazýva aj hríb čierny, čierny hríb, bronzový hríb alebo čiernohnedý hríb. Podobne ako hríb borovicový je v súčasnosti zaradený do zoznamu ohrozených druhov a nemal by sa zbierať na kuchynské účely. Jeho početnosť totiž neustále klesá v dôsledku necitlivých lesníckych zásahov do prirodzených lesných ekosystémov a zberu húb.

• Klobúk – dosahuje veľkosť 6 až 15 cm (niekedy až 22 cm), spočiatku má polguľovitý tvar, neskôr nadobúda plochý, kužeľovitý alebo oblúkovitý tvar. Čo sa týka charakteristickej farby, je čokoládová alebo tmavohnedá, v niektorých prípadoch dokonca hnedočierna, čierna alebo hnedoolivová. Jeho koža je matná a za suchého počasia je plstnatá a niekedy praská.
• Rúrky a póry – spočiatku bielej farby, ale časom sa stávajú žltkastými alebo žltoolivovými.
• Tŕn – keď sú mladé, majú súdkovitý tvar, ale neskôr sa stanú skôr paličkovitými alebo valcovitými. Povrch je svetlohnedý alebo mierne okrový a pokrytý belavou alebo hnedastou sieťkou.
• Dužina je rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch biela až žltkastá, pod pokožkou klobúka potom červenkastá a na reze sa nemení.

Je to teplomilný druh, ktorý rastie v Európe a tiež v Afrike. Keďže Slovenská republika je severnou hranicou jeho výskytu, vyskytuje sa tu len zriedkavo. Najčastejšie sa vyskytuje v dubových lesoch alebo dubinách, od nížin až po pahorkatiny. Konkrétne rastie od júna do začiatku októbra.

Samotný hríb bronzový niektorí mykológovia predtým považovali za poddruh vyššieho taxónu alebo za formu iného druhu. V súčasnosti ide samozrejme o samostatný druh, ktorý je pomerne špecifický. Napriek tomu ho možno zameniť s inými hubami, ako je hríb dubový, hríb borovicový alebo hríb obyčajný (Boletus regineus), ktorý rastie v Severnej Amerike.

Hríb hnedofialový

Posledným zástupcom pravých hríbov, ktorý na našom území nerastie, je hríb hnedofialový (Boletus separans). Je to vzácna huba, ktorá sa vyskytuje najmä v listnatých a zmiešaných lesoch. Zvyčajne sa vyskytuje v blízkosti bukov, dubov a gaštanov a môže pripomínať napríklad hríb dubový alebo borovicový.

• Klobúk – dorastá do šírky 5 – 15 cm, je sivohnedej farby s fialovým alebo hnedofialovým nádychom na okrajoch a zvyčajne je plstnatý. V mladosti možno na jeho povrchu vidieť okrové škvrny.
• Trn – má brušný vzhľad, jeho farba je okrovohnedá s červeným nádychom a horná polovica je pokrytá bielou sieťovinou.
• Dužina – opäť bielej farby, pri poškodení sa nemení a má príjemnú hubovú vôňu a chuť.

Použitie pravých hríbov

Biele hríby sú medzi hubármi cenené najmä pre svoju jemnú chuť a príjemnú hubovú vôňu. V kuchyni majú všestranné využitie, takže milovníci húb sa ich nemôžu nabažiť. Smrekové aj dubové hríby sú vhodné ako základ na skvelé vyprážanie, pripravujú sa z nich chutné polievky a možno ich tiež zahrnúť do rôznych hubových zmesí.

Smrekové huby sú skvelé do omáčok alebo krémových rizot a možno ich pridať aj pod mäso, hoci tu sú vhodnejšie pikantnejšie huby, ako napríklad lienky a kuriatka. Dubáky sa často používajú na prípravu rezňov a, samozrejme, môžu byť základom dobrej omáčky alebo polievky. Hoci sa hojne nakladá do octového nálevu, pozor na jej časté červenie.

Ak si chcete pravé hríby uskladniť na zimu, keď vám bude chýbať ich lahodná chuť, môžete ich usušiť. Takto získajú ešte výraznejšiu hubovú arómu. Okrem toho si môžete pripraviť hubové korenie aj tak, že sušené pravé huby rozdrvíte v mažiari a získaný prášok prepasírujete cez jemné sitko.

Ako vyzerá jedovatá huba?

Hoci si mnohí ľudia myslia, že pravé huby si rozhodne nemôžu pomýliť s iným druhom, opak je niekedy pravdou. Navyše stačí chvíľka nepozornosti a môže to mať veľmi nepríjemné následky. Dokonca aj medzi hubami existujú druhy, ktoré sú nejedlé alebo dokonca jedovaté a pri konzumácii môžu spôsobiť množstvo zdravotných problémov.

Ak neviete, ako rozpoznať jedlú hubu, alebo naopak, ako rozpoznať jedovatú hubu, je lepšie neznámu hubu nechať v lese alebo sa o jej klasifikácii poradiť so skúsenejším mykológom. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam, ktoré môže spôsobiť konzumácia neidentifikovaných húb. A pred ktorými hubami by ste sa mali mať najviac na pozore?

Pomerne ľahko si možno pomýliť hríby smrekové a dubové s hríbom žlčovým, ktorý má podobne sfarbený klobúk. Na rozdiel od neho má však belavoružové alebo ružovkasté póry s rúrkami, zatiaľ čo pravé hríby majú žlté alebo žltoolivové póry. Na tŕni je potom vidieť tmavú sieťku s väčšími podlhovastými očkami. Prezradí ju však neznesiteľne horká chuť.

Ďalšou nebezpečnou hubou, s ktorou sa rozhodne nechcete stretnúť, je hríb kríž. Ten sa vyznačuje bledým alebo sivobielym klobúkom, červenožltým tŕňom a ústie rúrok na báze klobúka je čisto žlté. Pozor však na hríb medotrpký, ktorý má svetlý klobúk, žltý tŕň a žlté ústie rúrok.

Okrem toho by ste sa mali držať ďaleko od jedovatého zástupcu, ktorým je hríb satan. Spoznáte ho najmä podľa bledosivého a bieleho klobúka, červených rúrok pod klobúkom a tŕňa, ktorý je v zrelom stave červený. Jeho zjedenie vás nezabije, ale aj malý kúsok spôsobí nekontrolovateľné zvracanie. Medzi ďalšie jedovaté huby patria hríb fialový, hríb rudonach, hríb Le Gallo a hríb Moserov. Tie sú však pomerne vzácne.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!