DUŠIČKY 2023: Kedy sú a prečo sa oslavujú?

Neoddeliteľnou súčasťou jesene sa okrem padajúcich listov a daždivých dní stali aj Dušičky. Ide o sviatok, kedy si ľudia pripomínajú zosnulých, modlia sa za nich a navštevujú cintoríny, kde zdobia miesta posledného odpočinku svojich blízkych pomocou sviečok, vencov a kvetov. Prezradíme, prečo a ako sa oslavujú Dušičky u nás aj vo svete, kedy sa zapaľujú sviečky na Dušičky a aké dekorácie na Dušičky sú medzi ľuďmi najobľúbenejšie.

Čo sú to Dušičky?

Pod týmto ľudovým názvom sa ukrýva kresťanská tradícia, ktorej sa hovorí aj Pamiatka zosnulých, Sviatok zosnulých alebo Spomienka na všetkých verných zosnulých. Konkrétne pripadá na 2. novembra (v roku 2023 sa jedná o štvrtok), čo je deň liturgického roku, kedy sa rímskokatolícka cirkev modlí za duše v očistci. Liturgické obrady potom v rovnaký deň slúži aj Cirkev československá husitská.

Sviatok Dušičky je tiež dňom, keď ľudia vyrážajú na cintoríny, aby si uctili pamiatku svojich zosnulých a na hrob im umiestnili rôzne smútočné dekorácie. A samozrejme sa nejedná iba o kresťanov. Pamiatka zosnulých sa totiž v priebehu rokov stala tradíciou, ktorú ctí väčšina obyvateľov Slovenskej republiky, či už sú veriaci, alebo sa k žiadnej viere nehlásia.

Aby toho nebolo málo, Dušičky (anglicky All Souls‘ Day, v latinčine potom In commemoratione omnium fidelium defunctorum) uzatvárajú trojicu významných jesenných dní, ktoré spolu úzko súvisia. Každý z nich totiž určitým spôsobom oslavuje alebo pripomína zosnulých, a to ako v rámci cirkevných slávností, tak aj v pohanských tradíciách. Konkrétne sem patria:

• Halloween – 31. októbra,
• Sviatok Všetkých svätých – 1. novembra,
• Dušičky (Pamiatka zosnulých) – 2. novembra.

Prečo sa oslavujú Dušičky?

Táto tradícia je rýdzo kresťanská, pričom súvisí predovšetkým s oslavou sviatku Všetkých svätých, počas ktorého si kresťania pripomínajú všetkých svätých (nie len tých kanonizovaných, ale aj tých, o ktorých svätosti vie iba Boh). Dušičky potom na tento významný deň plynule nadväzujú, pričom oba sviatky ľudia využívajú na návštevy cintorínov a rodinných hrobov, kde zapaľujú sviečky, pokladajú vence a modlia sa.

Sviatok Všetkých svätých sa dnes oslavuje vďaka pápežovi Bonifácovi, ktorý ho zaviedol pravdepodobne v roku 610. Pamiatka všetkých verných zosnulých potom svoju dnešnú podobu získala roku 998, kedy sa francúzsky opát svätý Odilo z Cluny pokúsil pokresťančiť pôvodnú pohanskú tradíciu. Z Cluny sa neskôr oslavy Dušičiek rozšírili aj do ďalších benediktínskych kláštorov a následne aj mimo nich.

V Ríme potom Dušičky oficiálne ustanovili na 2. novembra v 13. storočí, pričom dominikánski kňazi v tento deň neskôr začali oslavovať tri omše. Tento zvyk počas 18. storočia potvrdil aj pápež Benedikt XIV., vďaka čomu sa rozšíril v Španielsku, Portugalsku aj v Latinskej Amerike. Na začiatku 20. storočia (konkrétne v roku 1915) pápež Benedikt XV. povolil slúžiť tri omše všetkým kňazom. Jedna z nich je na úmysel pápeža, jedna za duše v očistci a jedna za iný úmysel.

Pôvodná dušičková tradícia sa pritom spája s katolíckou vierou v očistec, čo je miesto, kam odchádza duša zomrelých, aby sa pred vstupom do neba očistili od menej závažných hriechov a nedokonalostí. Hoci prežívajú určitý druh utrpenia, napĺňa ich istota, že sa jedného dňa dostanú pred Božiu tvár. Práve počas Dušičiek potom môžu veriaci tresty zomrelých zmierniť modlitbou alebo prostredníctvom milosrdných skutkov.

Dušičky a Halloween

Okrem toho však Pamiatka zosnulých súvisí aj so starou keltskou tradíciou a oslavou Samhainu, ktorá sa v minulosti organizovala v noci z 31. októbra na 1. novembra. Kelti v túto dobu oslavovali koniec leta a začiatok nového roka, ale zároveň podľa nich išlo o čas, kedy sa stierala hranica medzi svetom živých a mŕtvych. Preto sa zapaľovali vysoké ohne a sviečky, ktoré mali dušiam osvietiť cestu, a ľudia sa obliekali do rôznych masiek, aby sa ochránili pred zlými duchmi.

Z tejto tradície sa neskôr vyvinul sviatok, ktorý dnes poznáme ako Halloween (All Hallows‘ Eve). Ten sa oslavuje večer 31. októbra a dnes je populárny hlavne v Amerike a iných anglosaských krajinách, kde ľudia vydlabávajú tekvica, prezliekajú sa do strašidelných kostýmov a chodia koledovať alebo navštevujú rôzne halloweenské večierky. Aj na našom území ľudia predtým vydlabávali tváre, ale namiesto tekvice na to používali napríklad cukrovú repu.

Ako ľudia oslavovali Dušičky v minulosti?

Pokiaľ ide o ľudové zvyky, v minulosti ľudia verili, že v predvečer Dušičiek vystupujú duše zomrelých z očistca, aby si aspoň na chvíľu odpočinuli od svojich útrap a navštívili pozostalých. Preto blízki hriešnikov plnili lampy na olej maslom, aby si dušičky mohli ošetriť svoje spáleniny, ku ktorým v očistci prišli. Večer potom pili studené mlieko alebo sa týmto mliekom trochu postriekali, čo malo duše schladiť.

V domácnostiach sa cez noc tiež nechávalo jedlo pre zosnulých alebo sa jednotlivé pokrmy (napríklad múka) vhadzovali do ohňa. Ľudia navyše svoje domy veľmi vykurovali, aby bolo dušiam teplo, a upratovali ostré predmety, pretože sa báli, že by sa o nich dušičky mohli porezať. Aby sa nevyplašili, nesmelo sa navyše zametať. Ak pískalo v kachliach, dušičky údajne plakali. Ak pršalo, znamenalo to, že zosnulí oplakávajú svoje hriechy.

K ďalším zvykom, ktoré boli v minulosti medzi ľuďmi rozšírené, patrilo poskytovanie almužny chudobným a trpiacim. Ľudia totiž verili, že tieto osoby majú k svetu mŕtvych oveľa bližšie ako oni sami, a môžu preto sprostredkovať kontakt medzi živými a zosnulými.

Ďalej sa potom pripravovalo aj dušičkové pečivo, ktorému sa hovorilo jednoducho dušičky či kosti svätých, pretože išlo o žemle v tvare skrížených hnátov. Okrem toho gazdinky piekli tiež zvláštne štvorhranné buchty s lekvárom alebo s makom. Pečivom potom ľudia obdarovávali chudobných a žobrákov, ktorí sa väčšinou zhromažďovali pri kostole alebo pri cintoríne.

Rovnako ako dnes bola aj v minulosti dôležitou súčasťou Dušičiek spomienka na zosnulých. Rodiny sa stretávali pri stole a svojich zosnulých si pripomínali prostredníctvom modlitieb. Ľudia spolu tiež povečerali, pričom zvyšky potom nechávali práve dušiam zosnulých. Okrem toho verili, že o dušičkovej polnoci mávajú duchovia zosnulých svoju bohoslužbu. Keď sa potom ráno ozvalo zvonenie z kostola, dušičky sa museli vrátiť do očistca.

Ako sa oslavujú Dušičky na Slovensku?

Dušičky sú príležitosťou, kedy sa tradične konajú bohoslužby a sväté omše. Kňaz má v tento deň povolené nosiť čierne rúcho (podobne ako napríklad pri pohreboch), obchádza spolu s veriacimi cintorín a hroby kropia svätenou vodou. Veriaci aj neveriaci si potom v tento deň pripomínajú svojich zosnulých a vydávajú sa na miesta ich posledného odpočinku, ktoré starostlivo zdobia a upratujú.

Kedy sa chodí na cintorín na Dušičky? Keďže 1. ani 2. november nie je oficiálnym sviatkom, na návštevu cintorínov a ďalších miest, kde sú pochovaní blízki, okrem samotných Dušičiek ľudia obvykle využívajú aj víkendy. V tejto dobe sa na hroby väčšinou pokladá horiaca sviečka pre zosnulých (sviečka na Dušičky symbolizuje večný život), hoci zapálenie sviečky za zosnulých nie je typické iba pre tento deň.

Okrem toho sa používajú aj rôzne dušičkové vence, dušičkové dekorácie na hrob a výzdoba na Dušičky v podobe čerstvých kvetov. Tie majú vyjadriť presvedčenie ľudí, že život nekončí vo chvíli, keď človek zomrie a jeho telo je pochované do zeme. Obľúbené sú potom aj rôzne svietniky, anjelici alebo dušičková väzba zo šípok, jarabín a ďalších rastlín, ktoré príroda momentálne ponúka.

Dušičky by však nemali byť iba dobou, kedy ľudia upratujú na cintoríne a kedy sa používa dušičková výzdoba. Naopak ide o príležitosť zastaviť sa, zamyslieť sa nad konečnosťou života, stretnúť sa s celou rodinou a zaspomínať na svojich predkov a blízkych, ktorí už nemôžu byť s nami. Hoci sa to potom niektorým ľuďom zdá zvláštne, Dušičky môžu byť tiež vhodným momentom, kedy sa s blízkymi porozprávať o ich prianiach, ktoré sa týkajú poslednej rozlúčky.

Veriaci, ktorí sú súčasťou rímskokatolíckej cirkvi, oslavujú Dušičky ako spomienku na všetkých zosnulých, konkrétne aj na tých, ktorých duše zatiaľ nemôžu do neba. Pre nich potom môžu pri splnení určitých podmienok od 1. do 8. novembra získať plnomocné odpustky (jeden denne). V husitskej cirkvi sa zase rozšírila prax tzv. obetiniek, kedy sa pri bohoslužbe zbierali lístky s menami zosnulých a niekedy sa pripínali na spomienkový veniec.

Ako sa oslavujú Dušičky vo svete?

Zatiaľ čo v Slovenskej republike sú Dušičky sviatok, keď ľudia navštevujú cintoríny, modlia sa za svojich zosnulých a zapaľujú pre nich sviečky, v Poľsku napríklad existuje tradícia otvárania okien a dverí, aby sa duše zosnulých cítili vítané. Kým ľudia vkročia na cintorín, môžu tiež počas Dušičiek zakúpiť špeciálne sladkosti. Slovenské hroby potom samozrejme žiaria podobne ako tie české, pričom aj tu ľudia pokladajú na hroby vence a čerstvé kvety.

Napríklad v Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku oslavy Dušičiek poňali podobne ako u nás, ale zároveň sa tu stretnete s halloweenskymi akciami. Na Ukrajine potom existuje obdoba slovenských Dušičiek, ktorá sa oslavuje týždeň po Veľkej noci. Pozostalí navštevujú hroby zomrelých a kladú na ne vence a kvety, ale aj sušienky, kraslice a cukríky pre ostatných návštevníkov. Okrem toho pripravujú dobré jedlá, ktoré jedia počas spomienkovej hostiny, a zosnulým na hrob pokladajú aj panáky alebo cigarety.

Mexiko

Ľudia tu organizujú veľkolepé oslavy pri príležitosti Dňa mŕtvych (El Día de los Muertos), ktorý sa oslavuje od večera 31. októbra do 2. novembra. Deti i dospelí sa prezliekajú do kostýmov (hlavne za kostlivcov), aby sa vysmiali smrti, a tým ju od seba odohnali. Rodiny tiež navštevujú hroby zomrelých, kam pokladajú ich obľúbené jedlá, a organizujú pikniky, večierky, sprievody alebo hostiny. Navyše veria, že sa duchovia mŕtvych môžu k ich oslavám pridať.

Čína

Sviatok, kedy sa obyvatelia Číny vydávajú k hrobom svojich zosnulých, je známy ako Qingming a pripadá na 15. deň po jarnej rovnodennosti. Podobne ako v Mexiku so sebou ľudia nosia jedlo a pitie, pričom nesmie chýbať čaj. Zlých duchov potom odháňajú nosením vetiev alebo ich pokladaním pred vchodové dvere. Rodiny zároveň chodia na výlety, spievajú a tancujú.

Podľa starej tradície Číňania pália pri hroboch svojich zosnulých napodobeniny peňazí, domy, auta a trebars aj telefóny z papieru. Dôvodom je viera, že aj ľudia po smrti niektoré veci potrebujú a ich rodina im ich môže týmto spôsobom poslať.

Japonsko

Festivalom na uctenie predkov, ktorý sa tradične organizuje na území Japonska, je Obon (tiež Bon). Ten sa oslavuje tri dni v júli alebo auguste, počas ktorých sa duše zomrelých vracajú do nášho sveta a navštevujú svojich blízkych. Ľudia potom v parkoch alebo v chrámoch tancujú klasický tanec známy ako bon-odori, po riekach posielajú papierové lampióny so sviečkami a zapaľujú veľké ohne, vďaka ktorým sa duše zomrelých môžu vrátiť do sveta mŕtvych.

Nepál

Jedným z najobľúbenejších sviatkov v Nepále je festival Gai Jatra (v preklade sviatok kráv), ktorý sa koná v auguste alebo v septembri. Rodiny, ktoré v uplynulom roku niekoho stratili, sa zúčastňujú špeciálneho sprievodu a mestom alebo dedinou vedú kravu. Pokiaľ ju nemajú, môže to byť aj dieťa v kravskom kostýme. Hinduisti totiž považujú kravy za posvätné zvieratá a veria, že môžu sprevádzať zosnulých posmrtným životom. Táto udalosť sa navyše nesie v karnevalovom duchu a spája sa s pestrofarebnými prevlekmi a maskami.

Bali

Desaťdňový festival s názvom Galungan, ktorý sa organizuje na Bali, oslavuje duchov navštevujúcich krajinu, tvorcov vesmíru a víťazstva dobra nad zlom. Ľudia v tejto dobe stavajú pri vchode do domov vysoké bambusové stĺpy, ktoré potom zdobia kvety a kokosy. Tiež vyrábajú ovocné a kvetinové dary, ktoré prinášajú do chrámov alebo pokladajú na domáce oltáre.

Muži sa navyše počas tohto sviatku obliekajú do kostýmov „baronga“, čo je mytická šelma, ktorá predstavuje boha ochrancu. Posledný deň sa potom duchovia predkov vracajú do ríše mŕtvych a ľudia pripravujú kurkumovú ryžu.