KOZONOHA HOSTCOVÁ: využitie a liečivé účinky

Niektorí považujú túto rastlinu za burinu, ktorej sa takmer nedá zbaviť, iní si naopak pochvaľujú jej liečivé vlastnosti. Reč je o húževnatej byline s názvom kozonoha hostcová, ktorá má veľmi priaznivé účinky na ľudský organizmus a zároveň sa hodí aj na prípravu domáceho pesta, čaju alebo rôznych zábalov. Poradíme vám, ako kozonoha spoznáte a k čomu ho môžete využiť.

Čo je kozonoha hostcová?

Rastlina kozonoha hostcová (latinsky Aegopodium podagraria) patrí do čeľade mrkvovité. Jedná sa o invazívnu bylinu, ktorú veľa záhradkárov považuje za úmorný burinu, pretože je veľmi húževnatá a odolná. Zároveň ide však o prastarú liečivku, ktorej podzemky obsahujú celý rad prospešných látok a od nepamäti sa používajú na lekárske účely.

Svoj názov si kozonoha hostcová získala práve vďaka liečivým účinkom, ktoré má na ľudský organizmus. Predtým sa totiž podávala pri záchvatoch dny (tiež označovaná ako pakostnica alebo podagra – odtiaľ latinské meno byliny), kedy pacienta palec na nohe napuchne a čiastočne pripomína kozie kopýtko. Podľa niektorých však samotné listy kozonoha vyzerajú ako odtlačok kozieho kopyta. Zároveň sa môžete stretnúť aj s celým radom ďalších názvov, ako je napríklad kerhák, kerhátek alebo husacia packa.

Ako spoznať kozonoha koziu nohu?

Keď na jar vyrašia prvé trojpočetné pílkovité listy kozonoha kozie nohy, môže táto bylinka pripomínať každú ďalšiu burinu. Jedná sa o vytrvalú rastlinu, ktorá v prvom roku vytvára koreňový systém a prízemnú ružicu. Počas druhého roka potom na rad prichádza hranatá a ryhovaná lodyha, ktorá dorastá do dĺžky až jedného metra a na konci je vetvená.

Listy kozonoha kozie nohy bývajú raz či dvakrát trojpočetné, majú vajcovitý tvar a sú ostro pílkovité. Kvety zložené do štruktúrovaného okolíku sú v priemere 3 milimetre veľké. Okvetné lístky potom majú čisto bielu farbu, pričom niektorým záhradkárom toto kvetenstvo pripomína kvety mrkvy. Ak vás zaujíma, kedy rastie kozonoha hostcová, dôležité je vedieť, že kvitne zhruba od mája do októbra.

Čo sa týka plodov, jedná sa o dvojnažky, ktoré vo vnútri ukrývajú drobné semená, ktorých vzhľad je podobný rasci. Hoci sú čerstvé nažky neklíčivé, ak kozonoha prezimuje, ich klíčivosť sa rapídne zvyšuje. Vzhľadom k tomu, že tieto nažky vypadávajú všade okolo pôvodné rastliny, na neobrábaných pôdach sa kozonoha hostcová veľmi rýchlo šíri.

Okrem toho kozonoha vytvára rozsiahlu sieť odnoží, ktoré sú známe pre svoju vysokú regeneračnú schopnosť. Tieto žltkasto biele až hnedé časti rastliny rašiace až z podorničních vrstiev navyše slúži ako prostriedok vegetatívneho rozmnožovania. Práve vďaka týmto vodorovným a zvislým oddenkom, ale aj bohato vetvovým koreňom zotrváva kozonoha na stanovišti veľmi úporne.

Kozonoha hostcová: výskyt

Kde rastie kozonoha hostcová? Táto rastlina je v dnešnej dobe hojne rozšírená na európskom kontinente. Rastie prakticky kdekoľvek od nížin až po horský stupeň, pričom ako miesto výskytu sa udáva pásmo od Veľkej Británie na západe až po Uralskej pohorie na východe. Hoci chýba v Škandinávii a v oblasti Stredozemného mora, stretnúť sa s ňou môžete aj v Severnej Amerike, kam bola v minulosti zavlečená.

Kozonoha hostcová predstavuje nitrofilnú rastlinu, čo znamená, že si vyžaduje väčšie množstvo dusíka v pôde. Presadzuje sa teda hlavne v podraste vlhkých zmiešaných a listnatých lesov, ale narazíte na ňu tiež v lužných lesoch a na tienistých lesných pasekách. Okrem toho sa objavuje aj na brehoch riek, v parkoch, v sadoch, na poliach a ako burina samozrejme tiež na lúkach a záhradách.

Kozonoha hostcová: zámena

Občas sa stáva, že si záhradkári popletú kozonoha koziu nohu s inou rastlinou, ktorá sa jej nápadne podobá. Niektorí husia packu zamieňajú za děhel lesný, čo je vysoká dvojročná až vytrvalá bylinka, ktorá dorastá pokojne aj do výšky 2,5 metra. Pozor si potom dajte na zámenu kozonoha s prudko jedovatým bolehlavom plamatým, ktorý sa tiež radí do čeľade mrkvovitých.

Kozonoha hostcová využitie a účinky

Ako sme už spomínali v úvode, pre niektorých záhradkárov je kozonoha hostcová burina, ktorej sa takmer nedá zbaviť. Práve preto táto rastlina robí problémy predovšetkým v zanedbaných záhradách a parkoch, ale neplechu môže v niektorých prípadoch napáchať aj na miestach, o ktoré sa ľudia pravidelne starajú. Pokiaľ ju vo svojej záhrade mať nechcete, budete sa teda musieť veľmi snažiť, aby ste ju nadobro odstránili.

Hoci niektorí považujú túto rastlinu za burinu, pre iných je kozonoha hostcová liečivka, ktorú si nemôžu vynachváliť. Obsahuje totiž veľké množstvo zdraviu prospešných látok, má pozitívne účinky na ľudské zdravie a môže byť základom rôznych liečivých tinktúr a mastí. Okrem toho sa používa aj v kuchyni, a to hlavne na prípravu chutného pesta, čaju alebo napríklad smoothie.

Liečivé účinky kozonoha kozie nohy

O liečivých vlastnostiach kozonoha sa zmieňuje už slávna benediktýnka Hildegarda z Bingenu, ktorá vo svojich spisoch zo 12. storočia prehlasuje, že sa jedná o vzácnu kláštornú bylinu pestovanú pre jej početné zdravotné účinky. A práve kvôli tomu, že kozonoha ovplyvňuje zdravie človeka veľmi priaznivým spôsobom, si pestovatelia túto bylinku pochvaľujú i dnes.

Čo sa týka látok obsiahnutých v kozonohe, patria sem predovšetkým silice, horčiny, triesloviny, organické kyseliny, tanín alebo olej. Okrem toho obsahuje kozonoha hostcová vitamíny, z čoho je najdôležitejšie veľké množstvo vitamínu C (dvakrát viac než má kel kučeravý). Ďalej ide o významný zdroj minerálov, ako je železo, horčík alebo vápnik.

Pokiaľ ide priamo o liečivé účinky kozonoha, ako už bolo spomenuté vyššie, obklad z lístia má upokojujúci účinok, a preto sa v minulosti používal obzvlášť pri liečbe dny alebo ďalšie bolestivých ochorení. Túto rastlinu si ale ľudia obľúbili aj pre jej detoxikačné a protizápalové vlastnosti. Čo všetko teda kozonoha podľa starých záznamov a vyznávačov prírodnej medicíny vlastne dokáže?

• Má výrazné močopudné účinky, pomáha odvodňovať a odviesť z tela škodlivé látky.
• Predstavuje vhodnú prevenciu proti vzniku močových alebo obličkových kameňov.
• Rozpúšťa kyselinu močovú, takže pomôže pacientom trpiacim dnou.
• Podporuje trávenie a má čiastočne laxatívne účinky.
• Zlepšuje vylučovanie soli z tela, čo pomáha pri reumatizme a problémoch s kĺbmi.
• Pôsobí proti prekysleniu organizmu a napomáha vylučovaniu kyslých usadenín.
• Má pozitívny vplyv na ľudský organizmus pri poruchách metabolizmu cukrov.
• Znižuje zrážanlivosť krvi, takže pôsobí proti tvorbe embólií.
• Napomáha zvyšovať produkciu testosterónu a hladinu estrogénu (napríklad po menopauze).
• Podporuje hormonálnu rovnováhu, pôsobí protizápalovo a detoxikačne.
• Pôsobí proti strate kostnej hmoty a pomáha obnovovať hustotu kostí.
• Má hojivé účinky a pomáha pri liečbe najrôznejších opuchov alebo drobných rán.
• Zlepšuje hybnosť kĺbov a vytrvalosť svalov.
• Znižuje pôsobenie stresu na ľudský organizmus.

Kozonoha hostcová: dávkovanie

Rovnako ako v prípade iných byliniek je tiež u kozonoha nutné myslieť na správne dávkovanie a radšej užívať túto rastlinu v menšom množstve. Ak totiž skonzumujete príliš mnoho jej odnoží či listov alebo vypijete nadbytok nápoja z nich vyrobeného, môže mať kozonoha hostcová nežiaduce účinky v podobe nevoľnosti alebo výrazného podráždenia obličiek.

Keď pacienta trápi reumatizmus alebo napríklad močové kamene, odporúča sa užívať nálev z kozonoha (zhruba 350 mililitrov pred jedlom v prípade reumatizmu, 500 mililitrov pri liečbe močových kameňov). Ten by mal uľaviť od ťažkostí a vďaka svojim liečivým účinkom zdravotné problémy čiastočne zmierniť. Rozhodne by ste však nemali nálev z kozonoha konzumovať dlhšie ako niekoľko dní, keďže táto kúra nie je vhodná pre dlhodobé užívanie.

Vo forme obkladov, ktoré sú namočené do nálevu pripraveného z oddenkov kozonoha sa táto rastlina používa aj v rámci liečby zapálených miest alebo hemoroidov. Na prípravu obkladov môžete vyskúšať aj nadrvené čerstvé listy. Tie by mali mať hojivú účinok a uľaviť od bolesti kĺbov.