MEDZINÁRODNÝ DEŇ ŠTUDENTSTVA 2023: Kedy, kde a prečo sa oslavuje?

V polovici novembra tohto roku si opäť pripomenieme Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva. Je to český a slovenský národný sviatok, ale je uznávaný aj na celosvetovej úrovni. Prezradíme vám, kedy a kde sa Medzinárodný deň študentstva oslavuje, kedy bol oficiálne vyhlásený a čo sa stalo 17. novembra 1989 a 17. novembra 1939.

Čo je Medzinárodný deň študentstva?

Medzinárodný deň študentstva (niekedy označovaný ako Svetový deň študentstva) je spomienkou na tragické udalosti, ktoré sa odohrali od 28. októbra do 17. novembra 1939 v bývalom Protektoráte Čechy a Morava. Je to teda jediný medzinárodný sviatok, ktorý vznikol v bývalom Československu.

Kedy bol vyhlásený Medzinárodný deň študentstva?

Ktorá inštitúcia rozhodla, že 17. november sa bude celosvetovo pripomínať ako Deň študentstva? Vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa uskutočnilo v roku 1941 v Londýne. Bolo to na druhé výročie tragických udalostí, ktoré sa odohrali dva roky predtým. Konkrétne sa tak stalo na zasadnutí Medzinárodnej rady študentov, na ktorom sa zúčastnili delegáti z 26 rôznych krajín.

Svoje posolstvá na zasadnutie Medzinárodnej študentskej rady poslali napríklad americký prezident Franklin Delano Roosevelt, vtedajší britský premiér Winston Churchill, francúzsky generál Charles de Gaulle a čínsky nacionalistický politik a vojak Čankajšek. Text vyhlasujúci Medzinárodný deň študentstva prečítal za Ústredný zväz československého študentstva (ÚSČS) Lubor Zink.

V reakcii na túto udalosť sa následne po celom svete konali rôzne demonštrácie alebo spomienkové podujatia k 17. novembru 1939. Konkrétne sa konali v Kanade, Spojených štátoch, Mexiku, Švajčiarsku, Švédsku, Uruguaji, Ekvádore, Číne, Indii a dokonca aj na Novom Zélande.

Dodnes sa vedú spory o to, kto prvý prišiel s nápadom, aby sa 17. november stal Medzinárodným dňom študentstva. Údajne o tom uvažovali študenti delostreleckého pluku v Moreton Hall koncom 40. rokov 20. storočia, ale zásluhy sa pripisujú aj germanistovi Eduardovi Goldstückerovi, ktorý mal s touto myšlienkou prísť k Pavlovi Kavanovi, dôstojníkovi československej exilovej armády. Okrem toho je celkom možné, že takáto myšlienka napadla aj iným osobám.

Kedy je Medzinárodný deň študentstva?

Medzinárodný deň študentov sa oslavuje každý rok 17. novembra. Avšak nie vždy to tak bolo. Po novembrových udalostiach v roku 1989 mnohí českí a slovenskí poslanci začali tento sviatok kritizovať ako komunistický a pokúšali sa ho zrušiť. Z tohto dôvodu vtedajší zákonodarcovia rozhodli, že 17. november sa stane Dňom boja za slobodu a demokraciu.

Medzinárodný deň študentstva tak dočasne zmizol z bežného kalendára a udalosti zo 17. novembra 1939 (a samozrejme z roku 1941) boli výrazne zatienené udalosťami, ktoré sa odohrali o päťdesiat rokov neskôr. Okrem toho sa 17. november 1989 intenzívne pripomínal a propagoval medzi ľuďmi, čo platí dodnes.

V roku 2016 bola snaha premenovať tento sviatok na Medzinárodný deň študentstva a Deň boja za slobodu a demokraciu, čo schválila Poslanecká snemovňa. Tento návrh, ktorý mal sviatok výraznejšie odkazovať na udalosti z roku 1939, však kritizovali mnohí historici a pravicoví opoziční poslanci a následne sa mu nepodarilo úspešne prejsť legislatívnym procesom.

V roku 2019 však nadobudla účinnosť novela zákona č. 245/2000 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja, ostatných sviatkoch, významných dňoch a dňoch pracovného voľna, a to najmä vďaka Národnému parlamentu detí a mládeže a Študentskej rade vysokých škôl. Vďaka tomuto kroku bol predmetný sviatok premenovaný na Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva, aby sa dostatočne zdôraznili udalosti z rokov 1939 a 1989.

Historický kontext

Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva, ktorého oslavy pripadajú na 17. novembra, sa tak spájajú s udalosťami z roku 1939 a tiež s udalosťami z roku 1989. Tieto historické míľniky, ktoré od seba delí polstoročie, si pripomíname spoločne. V oboch prípadoch zohrali dôležitú úlohu študenti českých (a teda aj československých) vysokých škôl.

Čo sa stalo 17. novembra 1939?

Pokiaľ ide o to, prečo vôbec vznikol Medzinárodný deň študentstva, je potrebné pripomenúť tragické udalosti z roku 1939. Vtedy sa česká inteligencia rozhodla vzoprieť nacistickej okupácii a represívnym nariadeniam nemeckej štátnej moci v Protektoráte Čechy a Morava. Ľudia, ktorí sa na tomto odpore zúčastnili, však boli kruto potrestaní.

Udalosti, ktoré neskôr viedli k vyhláseniu Medzinárodného dňa študentstva, sa začali 28. októbra 1939 v Prahe, keď bola násilne potlačená pokojná demonštrácia pri príležitosti 21. výročia vzniku Československa. Vtedy bol zastrelený pekárenský robotník Václav Sedláček a vážne zranený študent Jan Opletal, ktorý navštevoval Lekársku fakultu Karlovej univerzity.

Na potlačení demonštrácie na Václavskom námestí sa podieľala poriadková polícia a jednotky SS. Nemci počas jednotlivých stretov strieľali do demonštrantov na výstrahu, ale aj do demonštrantov, čo sa niektorým ľuďom stalo osudným. Študent Jan Opletal podľahol svojim zraneniam 11. novembra. O štyri dni neskôr, konkrétne 15. novembra, sa na Albertovom námestí konal jeho pohreb.

Nasledovali demonštrácie, na ktorých tisíce ľudí protestovali proti okupácii a udalostiam posledných dní, a opäť došlo k zrážkam medzi demonštrantami a poriadkovou políciou. Okupantom sa to, samozrejme, nepáčilo a nasledujúci deň sa v Berlíne konalo zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnil aj nemecký nacistický kancelár a diktátor Adolf Hitler.

Výsledkom bolo rozhodnutie zatvoriť české vysoké školy na tri roky, čo sa dotklo viac ako 15 000 študentov a, samozrejme, veľkého počtu pedagogických pracovníkov. Okrem toho v noci zo 16. na 17. novembra nacistické bezpečnostné zložky vtrhli do Prahy, Brna a tiež do Příbrami s cieľom pozatýkať vedúcich predstaviteľov študentských organizácií a internovať ďalších študentov. Osoby zatknuté gestapom a SS boli následne prevezené do ruzynských kasární.

Deväť študentských vodcov bolo popravených bez súdu. Boli to Josef Adamec, Jan Černý, Marek Frauwirth, Jaroslav Klíma, Bedřich Koula, Josef Matoušek, František Skorkovský, Václav Šaffránek a Jan Weinert. Viac ako 1 200 ďalších zatknutých študentov bolo následne prevezených do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. Väčšinu z nich prepustili v roku 1942 alebo 1943, ale 35 ľudí sa, žiaľ, domov nikdy nevrátilo.

Po roku 1939 začal Ústredný zväz československého študentstva v spolupráci s československou exilovou vládou vyvíjať činnosť v zahraničí. Práve to neskôr viedlo k zasadnutiu Medzinárodnej študentskej rady, ktorá v roku 1941 prijala 17. novembra Deklaráciu spojeneckých študentov. To viedlo k vyhláseniu Medzinárodného dňa študentstva.

Čo sa stalo 17. novembra 1989?

Ak sa zamyslíte nad tým, ako vznikol Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva, ktorý si v súčasnosti každoročne pripomíname 17. novembra, je potrebné vrátiť sa k udalostiam z roku 1989. V tomto prípade si ľudia pripomínali 50. výročie nacistických represálií z roku 1939, ktoré neskôr prerástli do demonštrácie proti vtedajšiemu komunistickému režimu.

Počas 17. novembra sa na Albertove stretli študenti pražských vysokých škôl. Celá demonštrácia sa začala spevom piesne Gaudeamus igitur, po ktorej nasledoval prejav Martina Klímu zo skupiny Nezávislých študentov. Počet účastníkov je nejasný, pretože Štátna bezpečnosť uvádzala približne 15 000 ľudí, zatiaľ čo iné zdroje uvádzali takmer 50 000 ľudí.

Po pochode na Vyšehrad k hrobu Karla Hynka Máchu mal nasledovať pochod na Václavské námestie, kam mali demonštranti pôvodne v pláne ísť. Na Vyšehrad dorazil približne 10-tisícový dav, ktorý zaplnil priestor pred kostolom, a demonštrácia bola na tomto mieste po 18. hodine oficiálne ukončená. Od začiatku sa však ozývalo skandovanie protikomunistických hesiel.

Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane presunul do centra hlavného mesta a približne 5 000 ľudí pokračovalo smerom na Karlovo námestie. Bezpečnostné zložky sa ich snažili zastaviť a zablokovali Vyšehradskú ulicu, ale zadná časť davu sa tlačila proti prednej a policajný kordón bol po čase prelomený. Zadná časť sprievodu sa potom dala opäť do pohybu a pokračovala k Národnému divadlu.

Následne prišiel rozkaz, že je potrebné dav zablokovať, a preto bol zablokovaný Most 1. mája. Dav nemohol odbočiť na Pražský hrad, a tak ľudia pokračovali po Národní třídě smerom na Václavské náměstí, ale v oblasti Perštýna došlo k zablokovaniu. Demonštranti začali sedieť na zemi pred zásahovými jednotkami a dievčatá dávali kvety za štíty príslušníkov Pohotovostného pluku.

Policajné velenie sa obávalo opakovania situácie na Vyšehradskej ulici, a preto nariadilo uzavrieť Mikulandskú a Voršilskú ulicu a zablokovať ústup po Národnej triede k Národnému divadlu. Približne 10 000 ľudí sa tak ocitlo medzi dvoma policajnými kordónmi, ale pokračovali v pokojnej a nenásilnej demonštrácii, vrátane vykrikovania hesiel ako „Máme holé ruky“.

Postupne sa však situácia zhoršovala, pretože policajný kordón začal oblasť zahusťovať. Príslušníci pohotovostného pluku Verejnej bezpečnosti spolu s ľuďmi z jednotky osobitného určenia (známej ako červené barety) začali účastníkov brutálne biť obuškami. Demonštrantov vyzvali, aby odišli, ale mohli tak urobiť len cez uličky, kde ich následne zbili.

Po nejakom čase bola demonštrácia takto násilne rozohnaná, pričom niektorí účastníci boli zatknutí a umiestnení do pripravených autobusov. Aj potom však poriadková polícia zaútočila na jednotlivcov alebo skupiny okoloidúcich. Podľa nezávislej lekárskej komisie bolo v ten večer zranených 568 ľudí. Niektorí študenti, ktorým sa podarilo ujsť, následne zamierili do divadiel, kde s hercami diskutovali o možnosti vyhlásenia štrajku.

O deň neskôr sa medzi ľuďmi začali šíriť správy o zásahu bezpečnostných zložiek proti študentom, čo viedlo k mobilizácii občanov. V divadlách a na univerzitách boli zorganizované štrajkové výbory, ktoré požadovali vyšetrenie situácie a potrestanie osôb zodpovedných za túto udalosť. Okrem toho začali proti režimu vystupovať aj niektorí členovia komunistickej strany.

Obdobie politických zmien, ktoré nasledovalo do 29. decembra 1989, je dnes známe ako zamatová revolúcia. Komunistický režim sa zrútil a náš politický systém sa zmenil na pluralitnú demokraciu. K tomu prirodzene prispel rozpad bývalého východného bloku spolu s rastúcou nespokojnosťou obyvateľstva s aktuálnou hospodárskou a politickou situáciou.

Okrem udalostí, ktoré sprevádzali 17. november 1989, keď bol brutálne napadnutý a zranený veľký počet demonštrantov, nebola táto revolúcia spojená so žiadnym väčším násilím. Prevrat sa teda zaobišiel bez obetí na životoch, a preto dnes túto spoločenskú zmenu označujeme ako „zamatovú“ alebo „nežnú“ revolúciu.

Ktorý deň je 17. novembra 2023?

Deň boja za slobodu a demokraciu a Medzinárodný deň študentstva si tento rok tradične pripomenieme 17. novembra, ktorý tento rok pripadá na piatok. V tejto krajine je to štátny sviatok a deň pracovného pokoja, takže ľudia si užijú predĺžený víkend.

Sledujte novinky webu RadimeAKO.sk na Google News!