MANIOK JEDLÝ: Kde a ako sa pestuje?

Vrátili ste sa z dovolenky v trópoch, kde vás zaujali výživné hľuzy manioku jedlého, a teraz premýšľate, či by bolo možné túto rastlinu vypestovať aj v slovenskej záhradke? Hoci na našom území nie sú na výsadbu tejto rastliny práve ideálne podmienky, za skúšku rozhodne nič nedáte. Prezradíme, v akých oblastiach sa manioku darí a ako zvláda maniok pestovania v skleníku.

Čo je maniok?

Maniok jedlý (Manihot esculenta), ktorý môžete poznať aj pod názvom cassava (kasava), yuca alebo tapioka, je kultúrna tropická rastlina z čeľade mliečovité (Euphorbiaceae). Ide o slabo drevnatý ker, ktorý dosahuje do výšky v rozmedzí od 1 do 5 metrov. Hoci patrí medzi trvalky, obvykle sa vo veľkom pestuje v tropických a subtropických oblastiach ako jednoročná plodina.

Hlavným dôvodom, prečo si maniok získal svoju obľubu, sú jeho výživné koreňové hľuzy, ktoré sú bohatým zdrojom sacharidov (tretím najdôležitejším po ryži a kukurici). Majú navyše pomerne vysokú energetickú hodnotu, a preto v rozvojových krajinách predstavujú jednu zo základných plodín, ktorá zaisťuje obživu pre viac ako 500 miliónov ľudí.

Podľa pestovateľov je maniok jedlý druh rastliny, ktorú je možné využiť mnohými rôznymi spôsobmi. Slúži ako náhrada za zemiaky, z hľúz sa pripravuje múka, výživná kaša či alkohol a ďalej je možné z nich extrahovať maniokový škrob, ktorý sa používa v potravinárskom a kozmetickom priemysle. Okrem toho ide o vhodné krmivo pre zvieratá a v posledných rokoch si maniok našiel využitie aj ako biopalivo.

Odkiaľ pochádza maniok jedlý?

Divoká populácia poddruhu Manihot esculenta flabellifolia, ktorý je predkom domestikovanej kasavy, pôvodne pochádza z Brazílie. V období okolo roku 4600 pred naším letopočtom sa ale maniok objavil aj v nížinách blízko Mexického zálivu, pričom najstaršie priame dôkazy o jeho pestovaní pochádzajú zo starej mayskej lokality známej ako Joya de Cerén, ktorá sa nachádza v Salvádore.

Vďaka svojej výživovej hodnote sa maniok jedlý zaradil medzi základné potraviny obyvateľstva Južnej Ameriky v predkolumbovskej ére. Nie je preto divu, že bol často zobrazovaný aj v domorodom umení (napríklad na keramike). Počas ranej okupácie ostrovov v Karibiku sa Španieli manioku i kukurici vyhýbali, pretože ich považovali za nevýživné a zároveň aj nebezpečné.

Pestovanie manioku však v portugalskej i španielskej Amerike pokračovalo aj naďalej a v priebehu rokov začala na Kube prekvitať výroba maniokového chleba (ako prvý priemysel, ktorý tu Španieli založili). Na lodiach, ktoré vyplávali z kubánskych prístavov v Havane, Santiagu alebo Bayame, ktoré prepravovali tovar do Španielska, sa hojne používal ako potrava pre námorníkov, pretože kubánska klíma nebola vhodná na pestovanie pšenice.

Na africký kontinent sa kasava dostala vďaka portugalským obchodníkom počas 16. storočia. Veľmi rýchlo sa tu rozšírila, spoločne s kukuricou sa čoskoro zaradila medzi základné potraviny a úspešne nahradila pôvodné africké plodiny. Približne v rovnakom čase portugalskí a španielski obchodníci doviezli maniok aj do Ázie a vysadili ho vo svojich kolóniách, vďaka čomu sa maniok na týchto miestach stal významným zdrojom obživy.

Maniok jedlý dnes existuje v dvoch rôznych variantoch, ktoré podľa obsahu linamarínu pestovatelia rozdeľujú na odrody horké a sladké. Jeho hľuzám, ktoré je nutné pred konzumáciou dobre tepelne upraviť, sa niekedy podobne ako jamom a batátom hovorí aj sladké zemiaky. Okrem toho sa pre kasavu vžilo aj označenie „chlieb trópov“.

Maniok jedlý: vhodné podmienky

Maniok jedlý sa dnes pestuje v tropických a subtropických oblastiach celého sveta. Jeho výhodou je to, že dobre odoláva suchu (ak je dobre zakorenený), môže rásť aj na okrajových pôdach a dá sa podľa potreby žať prakticky v akomkoľvek období (nie iba počas určitých mesiacov). Vďaka tomu je pre poľnohospodárov v chudobnejších oblastiach nedoceniteľný a zároveň slúži ako rezerva pre dobu hladomoru.

Pokiaľ ide o vhodné podmienky, maniok neznáša trvalo zamokrené pôdy, ale naopak mu vyhovuje minimum zrážok a piesočnatá alebo piesočnato-hlinitá zemina. Nevýhodou tropických klimatických podmienok je však problematické skladovanie. Hľuzy manioku sú totiž zo 60 % tvorené vodou, ktorá v kombinácii s vyššími teplotami vzduchu urýchľuje proces kvasenia a následného hnitia.

Kde sa pestuje maniok jedlý?

Manioku sa dobre darí v zemepisných šírkach do 30 ° severne aj južne od rovníka a v nadmorskej výške do 2000 metrov. Vyhovujú mu rovníkovej teploty, dobre sa mu darí na miestach, kde sa zrážky pohybujú od 50 do 5000 milimetrov ročne, a dokáže si dobre poradiť v pôdach chudobných na živiny s pH v rozmedzí od kyslých až po zásadité. Také podmienky sú bežné hlavne v určitých častiach Afriky a Južnej Ameriky.

Vzhľadom na to, aká prispôsobivá táto rastlina je, našla svoje uplatnenie hlavne v rozvojových krajinách. Najväčším svetovým producentom manioku je v súčasnej dobe Nigéria, kde sa roku 2018 podarilo vypestovať 21 % z 278 miliónov celosvetovo vyprodukovaných ton kasavy. Najväčším vývozcom manioku je potom Thajsko a medzi významných pestovateľov sa samozrejme radí aj Indonézia, Brazília alebo napríklad Konžská demokratická republika.

Kontinentom, ktorý je na pestovaní a konzumácii manioku najviac závislý, je samozrejme Afrika. Napríklad v Ghane pestuje kasavu takmer každá farmárska rodina, takže zaujíma veľmi dôležitú pozíciu v poľnohospodárskej ekonomike a predstavuje zhruba 30 % denného kalorického príjmu. V subtropických oblastiach južnej Číny je táto plodina z hľadiska produkcie piatou najdôležitejšou, a to hneď po ryži, sladkých zemiakoch, cukrovej trstine a kukurici.

Hlavné oblasti pestovania manioku:

  • Afrika – Nigéria, Burundi, Gambia, Guinea, Ghana, Keňa, Madagaskar, Sierra Leone,
  • Latinská Amerika – Brazília, Bolívia, Dominika, Dominikánska republika, Guyana,
  • Ázia – Thajsko, Filipíny, Laos, Malajzia, Indonézia, Východný Timor,
  • Oceánia – Federatívne štáty Mikronézie, Palau, Papua Nová Guinea, Tonga.

Ako pestovať maniok jedlý?

Slovenský záhradkári nemajú s pestovaním kasavy príliš veľa skúseností, pretože táto rastlina dáva prednosť tropickému či subtropickému podnebiu a v našich podmienkach sa jej príliš nedarí. Pokiaľ však máte k dispozícii vykurovaný skleník, môžete skúsiť maniok vysadiť ako raritu, ktorá dozaista zaujme nejedného suseda či známeho.

Na internete je možné zaobstarať semená kasavy, ale sadbu manioku jedlého možno namnožiť aj prostredníctvom dospelých hľúz. Ako na to? Narežte si plátky s očkami a jednotlivé rezné plochy potom zasypte aktívnym uhlím obohateným o malé množstvo fungicídu. Okrem toho však môžete využiť aj odrezky z dospelých lodyh, ktoré by mali byť dlhé zhruba 25 centimetrov. Tie zasaďte zvisle do substrátu v kvetináči takým spôsobom, aby časť z nich vyčnievala nad povrch.

Akonáhle rastlinu vysadíte, mali by ste ju pravidelne zalievať a prihnojovať, aby ste sa dočkali bohatej úrody. Hľuzy manioku jedlého sa zberajú zhruba osem mesiacov po odkvitnutí, konkrétne vo chvíli, keď listy začnú žltnúť. Ak ich chcete využiť v kuchyni, mali by ste ich spotrebovať počas štyroch až piatich dní. Môžete ich však uložiť do pivnice (na temné a chladné miesto), kde by mali vydržať až niekoľko mesiacov.

Maniok predaj

Rozhodli ste sa, že by ste kasavu radi vyskúšali a teraz premýšľate, kde môžete maniok kúpiť? Hľuzy je možné zaobstarať v rôznych internetových obchodoch, kde cena závisí od počtu zakúpených kusov alebo od ich hmotnosti. Okrem toho sa u nás dá maniok zaobstarať aj v podobe prášku (maniokovej múky) a dostupné sú aj rôzne výrobky, ako sú napríklad tapiokové perly alebo tapiokový puding.

Odkiaľ maniok jedlý pochádza?

Domovinou tejto rastliny je Brazília, ale neskôr sa rozšírila aj do nížin Mexického zálivu a vďaka svojej výživovej hodnote sa stala základnou potravinou obyvateľstva Južnej Ameriky v predkolumbovskej ére. Hoci sa jej Španieli počas ranej okupácie ostrovov v Karibiku vyhýbali, počas 16. storočia sa vďaka obchodníkom dostala aj do Afriky a do Ázie, kde sa stala významným zdrojom obživy.

Aké podmienky sú pre maniok vhodné?

Maniok jedlý sa pestuje v tropických a subtropických oblastiach celého sveta. Pokiaľ je rastlina dobre zakorenená, dokáže dobre odolávať suchu, môže rásť aj na okrajových pôdach a dá sa podľa potreby žať prakticky kedykoľvek (bez ohľadu na obdobie). Neznáša však trvalo zamokrené pôdy, vyhovuje jej skôr minimum zrážok a piesočnatá alebo piesočnatohlinitá zemina.

Kde sa pestuje maniok jedlý?

Manioku sa darí predovšetkým v zemepisných šírkach do 30 ° severne a južne od rovníka, kde sa zrážky pohybujú v rozmedzí od 50 do 5000 milimetrov ročne. Nájdete ho teda predovšetkým v mnohých oblastiach Afriky a Južnej Ameriky, ale pestuje sa aj v Ázii. Najväčším svetovým producentom je Nigéria, najväčším vývozcom potom Thajsko. Okrem toho sa hojne pestuje aj v Brazílii, v Indonézii av Konžskej demokratickej republike.

Ako pestovať maniok jedlý?

Na našom území je možné pestovať maniok jedlý iba vo vykurovanom skleníku. Na jeho výsadbu sa dajú použiť semená zakúpené na internete, ale sadivo je možné namnožiť aj z dospelých hľúz a pestovatelia často vsádzajú aj na odrezky z dospelých lodyh. Rastlina spočiatku vyžaduje pravidelnú zálievku. Hľuzy sa potom zberajú zhruba osem mesiacov po odkvitnutí, teda v čase, keď listy začínajú žltnúť.